𝑆𝑡𝑟𝑒𝑎𝑚𝑒𝑟 *Prebieha Korektúra*

•30•

Taehyung pov

Vošiel som do Jungkookovej izby, aby som si naspäť obliekol svoje veci. Jungkook už znovu spal a tak som sa potichu obliekol. Zo slušnosti som upratal aj časť postele, kde som spal. Výstrel som sa a ostal naňho pozerať. Bol taký pekný aj keď spal. Jeho dlhšie vlasy mu padali do očí. Mal som chuť mu ich odhadnúť, aby som sa mohol pozrieť do tej krásnej tváre bez zavádzajúcich vlasov. Potlačil som to nutkanie a presvedčil som nohy, aby sa vybrali preč. Keď som chytil kľučku dverí, ozval sa jeho chraplavý, ranný hlas.
„Už ideš?" spýtal sa.
„Mhm, o chvíľu nám ide vlak," povedal som a otvoril dvere.
„Šťastnú cestu," povedal a opäť sa zahrabal v perinách.
„Ďakujeme," odišiel som z izby a prešiel na chodbu, kde už netrpezlivo čakali Yoongi s Jiminom. Odišli sme domov.

***

„Tae!" skríkla moja mama skoro na celý dom, „Hovorím ti naposledy, vstávaj z tej postele, už ťa Yoongi čaká vonku, idem mu zaniesť tvoje tašky."

Rozlepil som oči a do rúk som okamžite vzal mobil. Bolo osem hodín. Okamžite som vyštartoval z postele a začal som panikáriť. V duchu som si nadával, že som mal vstávať už pred hodinou, keď ma prišla mama zobudiť.

Dnes odlietame do Tokya a ak sa nepoponáhlam, nestihnem vlak do Busanu, tak neviem ako sa tam dostanem.

Ešte minulý noc trval Jungkook na tom, aby sme hrali, takže túto situáciu môžem celú zhodiť naňho.

Umýval som si zuby, zatiaľ čo do kúpeľne pribehol Gyu a objal ma.
„Vedel som, že ťa stihnem," usmial sa.
„Neboj krpec, bez rozlúčenia by som neodišiel," pohladil som ho dlaňou vo vlasoch a vyplul som nahromaždenú kopu slín a zubnej pasty.

Vlasy som si prečesal a nakoniec som skonštatoval, že je deň na šiltovku. Vzal som si ešte kefku, pastu, šampón a sprchový gél, ktorý som dal do plastovej taštičky na zips. Následne som ju hodil do batohu. Zo skrine som vybral náhodne krátke nohavice a náhodne tričko. To to akej farby je sa ani nemusíme baviť, keďže môj šatník je ako šachovnica. V rýchlosti som si veci hodil na seba a utekal som spolu s batohom na chrbte dole po schodoch. Tam už čakal Yoongi spolu s mojou mamou, ktorá mu podávala tašku. Vedel som čo sa v nej nachádza. Jedlo. Kopu jedla. Budeme mať raňajky ako sa patria.

Vonku sa prebudilo už úplne leto. Vysoké horúčavy, spotené pazuchy, odporné komáre, osy a nezabúdajme na vydýchané MHDčky a vlaky. Hlavne, že je na oknách nápis ‚Neotvárajte okná, inak bude klimatizácia neúčinná' ale rozdiel nevidíte. Teda vidíte, keď vyjdete z autobusu, vonku je pomerne chladnejšie.

Obul som si tenisky, vzal cestovnú tašku a tašku s jedlom. Dal som si všetky tašky opäť na zem a pre istotu som to všetko skontroloval.
„Nabíjačky, extérna nabíjačka, notebook, mal by som mať všetko, Yoongi máš všetko?" pozrel som sa naňho.
„Mám hysterka, davaj, lebo nestihneme ten vlak," pokrútil som hlavou.

Zo schodov pribehla Jun aj spolu s Gyuom. Obaja ma objali a dali mi pusu na líce. Popriali mi šťátnú cestu a veľa šťastia pri hraní. Mama ma chytila za plecia a vtiahla si ma do objatia. Venovala mi pusu na čelo a v očiach sa jej zaligotala slza.
„Neboj sa mami, dám na seba pozor," pohladil som ju po pleci a ona potiahla vzlik do seba.
„Dávajte si pozor chlapci," povedala s úsmevom na tvári ale so strachom v očiach.

Vzal som si šiltovku, ktorú som mal odloženú na vrchu skrinky a opäť som si na seba dal batoh a cestovnú tašku. Tašku s jedlom vzal do rúk Yoongi a my sme sa konečne vydali na stanicu. Ešte som kýval mame a mojím súrodencom, dokým som na nich nestratil výhľad.

Nasadili sme rýchlejší krok, ale aj tak sme všetko v poriadku stíhali. Na stanici sme si kúpili lístky a vybrali sme sa do nášho vlaku, kde sme si našli pohodlné miesta na sedenie.