Bastard

284 4 0
                                    

Bez jediného slova stojím v kruhu detí .Po zaprášenej tváričke mi stekajú slzičky .Neutriem si ich, nechávam ich pomaly padať na zem k mojím zodretým tapánočkám .V náručí zvieram svoju  starú ufúľanú bábiku zatiaľ čo sa naokolo ozývajú posmešky a urážky .

"Basard !Panchart !"prekrikujú sa deti

Do hlavy ma udrie kameň .Padnem na kolená a snažím sa zakryť hlavu ,čakám. Na čo čakám ?Aha ,kým ich to prestane baviť a nechajú ma na pokoji.

"Myslíš si že si niečo viac ?"zhodí ma jedno z detí do prachu nezabudnúc si kopnúť

Nik mi nepomôže ,nik ma nepoľutuje .Nezachráni .Pomaly sa postavím .Zovriem bábiku a odkrivkám do nedalekého lesíka .Tam sa konečne pretrhne priehrada môjho srdca a ja sa rozplačem bolesťou tela a duše.

Zadýchana sa posadím na posteli, ukrytá svetlom mesiaca sa spamätávam zo svojho sna .Nie sna spomienky. Zložím svoju tvár do dlaní ,až teraz si všimnem že sú mokré od slz .Už dávno som sa zmierila so svojím osudom ale občas to aj tak zabolí .Napriek tomu že môj otec je lord. Ja som len jeho nemanželské dieťa .Odpad .Vstanem z postele .Oblečiem si obnosené šaty a vykuknem z okienka mojej izbietky .Takmer svitá. Krajina je zahalená jemnou hmlou v ktorej sa ako z minulosti dvíhajú hradné múry .Popadnem kabátik a vybehnem von .Aj tak by som znova nezaspala.

KráľovnáWhere stories live. Discover now