Kráľovná

Plány

Zavretý vo svojej prepychovej komnate .

Sedela som pred zrkadlom a rozčesávala si vlasy ."Mám dosť toho že môj život riadia muži, ktorým na mne vôbec nezáleží." hodila som kefu na stolík

"A čo mám povedať ja ?"ozval sa Marek rozvaľujúci sa v posteli

"Mali by sme s tým niečo robiť." otočila som sa na neho

"A čo také?" podoprel sa na rukách a zahľadel na mňa

"Neviem." pokrčila som ramenami "Ale dve hlavy sú viac ako jedna. Skús niečo vymyslieť a ja sa o to tiež pokusím ."

Zvalil sa späť na posteľ a zahľadel do stropu" Keby som tak vedel čo plánuje otec."

Vstala som a pristúpila k posteli "Budme radi že to nevieme ,určite by sa nám to nepáčilo."

"Hmmm....napadá ma..."

Náš rozhovor ale prerušilo zaklopanie na dvere ."Princezná ,kráľ si praje s vami hovoriť ."prehovoril lokaj

Marek vstal z postele a objal ma .Nenápadne mi pri tom pošeptal" Bud opatrná."

Klesla som do hlbokej poklony "Vaša výsosť."

Kráľ v sekunde ku mne pristúpil a zodvihol ma do stoja" Dcéra moja už nikdy sa mi neklaňaj ."

Pousmiala som sa a poriadne si ho obzerala.

"Páčim sa ti ?"nadvihol obočie

"Je zvláštne zistiť kto v skutočnosti som ."rozprávala som zatiaľ čo ma viedol ku kreslám

"Porozprávaj mi o svojom živote .Tak veľa som toho zameškal ."smutne sa usadil naproti mne

Vzdychla som "Tak dobre. Odkiaľ začať ."prevrátila som oči k nebesiam vlastne stropu a začala

"Nikdy by si to nemusela zažiť, keby som bol pri tebe dcérenka." pokrútil hlavou a pošúchal si bradu

"Teraz som ale tu." pohladila som ho po ruke

Jemne mi ju stlačil "Si a ked sa všetko odo mňa naučíš staneš sa kráľovnou ."

Jeho oči vyžarovali šťastie a nádej do budúcnosti.

"Neviem či to zvládnem ?"zamračila som sa

"Si ako tvoja matka a aj povahu máš po nej. Zvládneš všetko ,zlatíčko." Jemne ma pohladil po líci. Bolo to tak príjemné ,nič podobné som nezažila. Z jeho očí priam pretekala láska ku mne. Cítila som sa nesvoja .

Obzrela som sa po komnate a zbadala šachovnicu" Zahráme si?"