Rozhovor

139 2 0
                                    

Prebrala som sa druhého dňa .Slnko už vysoko kraľovalo na oblohe .Prečo ma nik nezobudil ?Opatrne som vstala z postele. Aspoň trocha si omyla rany na chrbte a obliekla jednoduchú košieľku . Všetko som sprevádzala stenaním a sykaním .Dokázala som to a vyšla zo svojej izbietky .Margita bude mať určite nejakú hojivú masť a pomôže mi . Pridržajúc  stien, som  ako slimák kráčala ku kuchyni .Sotva som však urobila pár krokov zastavili ma hlasy. Pritlačila som sa k stene a započúvala do rozhovoru.

"To nesmieme dopustiť Wilford."

"Ešte je priskoro Tomas ."

"Ked si brat kráľa Filipa vezme neter nášho kráľa ,získa moc nad naším kráľovstvom pre seba ."udrie do stola

"To sa nikdy nestane."

"Tak niečo sprav ,inak...."

Začujem pád stoličky" Inak čo Tomas !Sme v tom spolu .To ja som všetko naplánoval a ty si mi pomohol. Stiahnem ťa zo sebou ak čo i len kecneš ."

"Nesmieme dopustiť aby vyhral ."nedal sa Tomas

Moje naslúchanie prerušil zvuk z chodby .Nesmú ma tu nájsť. Najrýchlejšie ako som mohla som sa ukryla vo svojej izbe.

"Viv, si tu zlatíčko?" vstúpila do mojej izby Margita

"Deje sa niečo?"

"Nesiem ti hojivú masť. Ukáž ošetrím ti rany. "ustarane natiahla ruku k môjmu chrbtu

"Si anjel." s povzdychom som si ľahla na posteľ

"Keby som bola ,nikdy by som nedovolila aby ťa tak zbil."

"Ja viem."

KráľovnáМесто, где живут истории. Откройте их для себя