Otec

148 2 0
                                    

Vbehla som bočným vchodom do kuchyne .Snažiac si zapliesť vrkoč z mojich neposlušných gaštanových vlasov.

"Kde si bola Viv?"pohrozila mi vareškou Margita, naša kuchárka

"Už vstal ?"zastala som v pohybe "Zháňal ma?"

"Máš šťastie ."usmiala sa a vareškou premiešala polievku "Máš mu odniesť liek."

"To nemohol nik iný ?"vzdychla som zúfalo

Trošku sa zamračila nestihla však nič povedať, predbehla som ju.

"Ja viem ,viem .Vždy to musím byť ja ,nenechá si ujsť možnosť ma ponížiť".šomrajúc som popadla fľaštičku s tou jeho gebuzinou.

Netuším čo je  v nej ale po požití sa zázračne upokojí .Stúpajúc po kamenných schodoch som sa snažila narýchlo upraviť. Nepomôže to, na tých handrách čo mám na sebe sa nedá nič vylepšiť. Môžem byť vdačná .Keby nebolo Margity ,asi by som tu pobehovala nahá. Zastala som pred dvermi ,zhlboka sa nadýchla a s výdychom zaklopala.

"Konečne! Pod dnu! "ozval sa spoza dverí rev

Poslušne som sklonila hlavu a vošla dnu .

KráľovnáWhere stories live. Discover now