Kráľovná

Margita

"Viv ,vstavaj .Nemôžeš predsa prespať svoj svadobný deň." triasla mnou Margita

"Ako ?"rozospato som si pretrela oči "Svadba ?"posadila som sa a smutne zahľadela na svoje dlane

Margita sa ustarane posadila na posteľ vedľa mňa.

"Dieťatko moje .Je to šťastie."

"Aké šťastie ?"vzdychla som

"Konečne vypadneš od toho muža, ktorí sa nazýva tvojím otcom." zovrela moje ruky vo svojich

"No ,ak bude ten budúci muž ako je môj otec ?"uprela som oči do jej

"Každý je lepší ako tvoj otec a teraz sa vzchop a obleč."

"Ja si nemám čo obliecť ."poobzerala som sa po izbietke

"Niečo som pre teba pripravila .Viem nie je to nič moc ,len moje staré svadobné šaty .Sú nehodné mladej leady ale stále lepšie ako tie tvoje handry." vstala a podala mi batôžtek

"Si neskutočná ."objala som ju a pobozkala na líce

"Pomôžem ti srdiečko .Budeš mi chýbať." otrela si zatúlanú slzičku

Tie šaty boli to najkrajšie čo som doteraz na sebe mala .Jednoduchá košieľka jemne vyšívaná ružičkami a k nej sukňa červenej farby ,zdobená vyšívaným opaskom. Vlasy mi Margita zaplietla do dvoch vrkočov a ozdobila červenou stuhou.

"Si krásna." poodstúpila a usmiala sa na mňa

Nervozne som si zahryzla do jazyka.

"Bojím sa."

"Neboj si silná .Zvládneš všetko ."objala ma a postrčila k dverám

Naposledy som sa obzrela po izbietke a vystúpila za novým životom. Za budúcim manželom.

V sieni som zastala vedľa mládenca .Uprene hľadel pred seba. Jeho tvár bola ako zo žuly. Len zaťatá sánka naznačovala nevôľu.

Nepáčim sa mu ?Je sklamaný?

Z útrap v mojej hlave ma vytrhol hlas kňaza.

"Pokľaknite."