Kráľovná

Svorad

"Nečakal som ťa ."ozvalo sa z rohu veže

"Ani ja som nečakala, že ťa dnes navštívim." s úsmevom som položila veci na stôl

"Tak čo mi nesieš ?"pristúpil k stolu starec s dlhou bradou 

"Niečo pod zub a Margita ti posiela sviece."

"Neuveriteľná tá Božia prozreteľnosť ."prežehnal sa a posadil naproti mne "Mám už len poslednú sviecu."

"Ešteže som prišla." zahryzla som do jablka

"Už si dočítala tú knihu čo som ti dal ?"natiahol sa za krajcom chleba

"Hmmm,"rýchlo som prehltla" Ostáva mi ešte zopár kapitol .Nechápem ale ,prečo musel svojich ľudí trepať cez hory a to v zime .Ked mal po ruke dlhšiu trasu ,zato menej nebezpečnú." uprela som na neho zlatavé oči

"To ano ale vdaka tomu ho nepriateľ neočakával a on tak získal prevahu."

Zahryzla som do jablka, pomaly prežúvala a uchvátene naslúchala Svoradovi.

"Nie vždy dokáže sila poraziť, niekedy je potrebná aj prešibanosť ."žmurkol na mňa

"Nechápem čo tu robíš .Si tak múdri .Mal by si učiť kniežatá ."pohodila som jablkom 

"Však ty vieš všetko čo ja, len ti chýba jediné." odmlčal sa "A to skúsenosti získané životom." s úsmevom dodal

"Zahráme si šachy ?"vstala som od stola a rozišla som sa po šachovnicu

"Je mi cťou si s tebou zahrať."

Po pár ťahoch Svorad zamyslene dodal ."Nemala by si byť tak utiahnutá a pokorná Viv."

"Ešte nie je vhodná doba mu čeliť drahý priateľ."

"Raz príde a ty by si mala byť pripravená."

"Budem a šach mat .Vyhrala som." oprela som sa do stoličky a vycerila zuby

"Aj porážku treba niesť s hrdosťou." pousmial sa na mňa "Chod ,aby si neprišla neskoro a pozdrav Margitu ,že jej dakujem ."