Kráľovná

Filip

Zvyšok noci som strávila prehadzovaním sa v posteli .Ked konečne začalo slnko pomaly osvetľovať krajinu .Stála som v stajni odetá v jazdeckých šatách a vyberala si koníka .Pristúpil ku mne správca stajne a úslužne mi ponúkal svoje služby.

"Mohol by si mi pomôcť s výberom?"

"Samozrejme leady." a už ma viedol k boxu s čiernou kobylkou

"Volá sa Sibil a je poriadne rýchla no zároveň poslušná ako baránok."

Nadšene som k nej pristúpila a pohladila ju ."Priprav mi ju."

V meste som musela ísť pomaly ale akonáhle sme prešli bránu hned sme sa cvalom rozbehli do diaľav. Okolo mňa sa mihali šmuhy zelenej a hnedej farby .Užívala som si to a konečne dokázala striasť všetky starosti. Zastali sme na širokej lúke .Sibil som priviazala k nedalekému stromu tak aby sa mohla voľne pásť .Sama som sa rozišla po lúke a vdychovala opojnú vôňu kvetov. Ako malé dieťa som zbierala kvety a točila sa dokola. Nakoniec som sa s úsmevom zvalila do trávi a zahľadela na nebo.

"Možno si obalamutila ostatných ale ja som ti na to neskočil."

Vyskočila som na nohy a hľadala osobu ktorá na mňa prehovorila.

"Tvoja podoba s mrtvou kráľovnou je nepopierateľná ."približoval sa ku mne  muž

Istý čas mi trvalo kým mi došlo kto to je .Ved včera  som ho poriadne nevidela ale teraz ?Naozaj bol vysoký ,statný .Jeho vlasy mali farbu dozretého obilia a ked sa priblížil zajali ma jeho tmavomodré oči do svojho kúzla.

"Chápem že si dokázala starého kráľa oblbnúť ,no mňa nie." posmešne nadvihol jeden kútik a prešiel ma od hlavy dole

"Je mi jedno čo si myslíte ,pane ."otáčala som sa k odchodu

"Nič si týmto divadielkom nezískala maličká." zdrapol ma za ruku a otočil k sebe

Jeho rýchlosť ma prekvapila ,navonok som však nedala nič znať .Hrdo som vystrčila bradu a uprela svoje oči do jeho. Stáli sme tvrdohlavo naproti sebe. Prešiel si po perách jazykom a preglgol. V jeho očiach sa zalesklo akoby si na niečo spomenul .Neustúpil naopak pritiahol si ma k sebe.

"Získam spojenca a vás porazím." precedila som pomedzi zuby

Prstom si pridržal moju tvár" Veľa šťastia ,maličká." šepol tesne vedľa môjho ucha

Vytrhla som sa a odstúpila do bezpečnej vzdialenosti.

"Aby ste nebol prekvapení Filip." rýchlo som nasadla na jeho koňa môj bol totižto príliš daleko .Ešte som stihla zazrieť jeho prekvapenú tvár, ktorú vzápätí vystriedala zlosť .Popohnala som koňa a s víťazným úsmevom cválala k hradu.