Kráľovná

Sloboda

Tak ako som Jánovi sľúbila som aj splnila .V sedle a obklopená prírodou okolo nás som sa konečne cítila slobodná a bezstarostná .Viem ,nebude to dlho trvať ale o to viac si to užijem. Cválali sme s vetrom o preteky .Nedaleko tiekol malý potôčik zabočili sme k nemu .Belko poslušne popíjal čistú vodu a ja som sa rozvalila do trávi na brehu .Len na okamih som zavrela oči.

Sedím na krajnici kamennej cesty a snažím sa otrieť krv z odretých kolienok .Už nevládzem plakať len popoťahujem .Zrazu stojí nado mnou tieň .Zakryjem si koleno šatami a ustrašene pozriem hore.

"Stalo sa ti niečo srdiečko?" prihovára sa mi muž oblečený ako mních

Otriem si líčka popotiahnem "Nič len som spadla .To bude dobré ."Snažím sa vstať ,no nejde mi to.

"Ukáž pozriem sa ti na to a ty mi povieš pravdu .Dobre maličká ?"starostlivo si ku mne prikľakne a začne mi omývať krv z kolien.

Tak začalo moje priateľstvo s chudobným mníchom ktorí žil ako pustovník v starej strážnej veži. Pomáhal mi ,hojil rany a neskôr učil všetkému čo vedel. Svorad tak sa volal bol a je veľmi múdri muž. No unavil ho život v kláštore a pokrytectvo cirkvi. Rozhodol sa plniť vôľu Boha inak.

Z diaľky som začula zaerdžanie. Otvorila som oči , chvíľu mi trvalo kým som si uvedomila kde som. Postupne ako som sa preberala rástla vo mne hrôza. Zaspala so. Slnko pomaly stúpalo hore. Vyskočila som a netrpezlivo nasadla na Belka. "Rýchlo Belko ,inak bude bitka."

Koník akoby cítil môj strach pridal do behu. V diaľke som rozoznávala hradby. Stihneme to. Pritisla som sa tesne k jeho hrive. Musíme.