Trest

147 2 0
                                    

"Viv ,myslela som že sa zbláznim ." sotva som vošla na nádvorie vbehla mi do cesty Margita

"Stalo sa niečo ?v okamihu mi zmizol úsmev z tváre

"Tvoj otec zistil že si preč .Máš ísť hned za ním."

"Je to moc zlé ?"celá bledá som ju chytila za ruky

"Moc ."smutne mi stlačila dlane

Kráčala som chodbou ako na popravu .Tušila som čo ma čaká, zároveň som však vedela že mi nič a nikto nepomôže

"Ták stratené dieťa sa našlo !"osopil sa na mňa odo dverí

Ak by to šlo zbledla by som ešte viac ,tak som len na sucho preglgla a vstúpila dnu.

"Túlava mačka .Za kým chodíš ?S kým sa kurvíš ?"potiahol ma za vlasy a trhol nimi

Neudržala som sa a kľakla na kolená .Nemukla som iba by ho to viac rozzúrilo.

"Však ja ťa naučím poslúchať ."vytiahol palicu

Ohh, veľmi dobre ju poznám ."Bola som u Svorada otče prisahám."

"Zakázal som ti za ním chodiť." napriahol sa 

Silno som zažmúrila oči a snažila som sa kryť rukami hlavu .Sotva dopadla prvá rana zaťala som zuby do pery .Bolestne vzdychajúc som sa chúlila pod jeho neuprosnými ranami a čakala na ich koniec. Trvalo to snád večnosť ,len desať úderov .No pre mňa to bolo peklo .

" Nech sa to viac neopakuje .Vieš, že chcem pre teba len to najlepšie ."prepustil ma otec

Rozboľavene som vstala a pokorne opustila izbu .Sotva som sa udržala na nohách. No moja tvrdohlavosť ma dokopala a z posledných síl som sa zvalila na svoju posteľ. Dovolila som slzám vyplávať na povrch a únavou zaspala.

KráľovnáWhere stories live. Discover now