Kráľovná

Marek

"Lord Marek Samuel Ret, berieš si tu prítomnú leady Vivien za manželku ?"

Mladík sa pozrel na muža po svojej pravici. Napokon predsa len povedal" Beriem."

"Leady Vivien ,beriete si tu prítomného lorda Mareka za manžela?"

Nepozrela som sa ani na jedného z mužov. Zaťato som zírala na svoje zložené ruky ."Beriem."

"Prehlasujem vás za manželov."

Vstali sme a otočili sa k sebe. Predo mnou stál mladík v mojom veku. Chytil moje ruky a zovrel ich vo svojich hebkých jemných dlaniach. Moje oči putovali k jeho. Prekvapila ma ich prívetivosť a hlboký smútok v nich. Jemne sa pousmial a pobozkal ma na čelo.

"Odchádzame na moje panstvo." ozval sa spoza nás hlas jeho otca Tomasa

"Neurob mi hanbu dcéra." pristúpil ku mne otec

Poslušne som sklonila hlavu "Neurobím."

Sledovala som ubiehajúcu krajinu z okna kočiaru .Naproti mne sedel v tichosti môj manžel a vedľa neho jeho otec. Budem mu hovoriť Tomas .

Cesta netrvala dlho .Vdaka Bohu, bolo ubíjajúce byť v tak stiesnenom priestore s úplne cudzími ľudmi .Sotva sme vystúpili z koču, obrátil sa na nás Tomas.

"Chod synu, splniť svoju povinnosť. Ráno očakávam výsledky."

Marek ma bez slova chytil za ruku a tiahol do sídla. Mám pocit že som sa dostala s okapu do dažda.