Koniec

176 6 1
                                    

"Mamí a ako to bolo dalej ?"

"No predsa žili šťastne až kým nepomreli ."s úsmevom som odvetila dievčatku ležiacemu na posteli veselo kývajúcemu nôžkami

"A kde je krv a boje ?"skočil na posteľ chlapec imitujúc šermovanie

"Na to si ešte musíš počkať synak ."postrapatil mu vlasy Filip

"A teraz už spať deti ."spoločne sme ich uložili a zakryli dekami

Sotva sa za nami zavreli dvere deckej izby. Filip ma oprel o stenu. Medzi bozkami šeptal.

"Vdaka naším deťom ťa mám ešte radšej ,miláčik."

"Aj ja teba. Zajtra musím skoro vstávať mám stretnutie s otcom Marekom."

Filip sa zamračil."Hmmm."

"Nebodaj žiarliš ?To ťa to po toľkých rokoch ešte neprešlo ?"rozosmiala som sa

"Ten váš vzťah je tak divný ?"nadvihol jeden kútik

Vymanila som sa mu z náručia a rozbehla ku spálni ."švihni si inak budeš spať na trone ,miláčik."


KráľovnáWhere stories live. Discover now