Belko

187 4 0
                                    

Potichu som sa vykradla zo sídla a rozbehla smerom k stajniam .Prikrádala som sa nalepená na drevené steny až som zazrela vráta .Len kúsoček som ich pootvorila, tak aby som mohla preliezť dnu . Ihned ma udrela príjemná vôňa koní ,slamy a samozrejme aj hnoja .Na tvári sa mi v sekunde objavil úsmev od ucha k uchu .Kráčala som okolo boxov v ktorých tíško spali otcove kone všetkých možných farieb a rás .Ja som ale šla za tým jediným ,tým mojím.

Bol ním Belko .Starí koník sivej farby .Otec ho chcel utratiť ,len vdaka Jánovi správcovi stajne tak neurobil. A Ján ?Ten to urobil pre mňa, vždy mi bol ako deduško .Jeden z mála dobrých osôb v tomto chladnom hrade .V šere stajne som už rozpoznávala sivú srsť Belka .Popadla som uzdu a skoro bežala k nemu.

"Zasa si nemohla spať Viv ?ozvalo sa za mnou

"Ako si vedel že som to ja ?"prekvapene som sa otočila na Jána

"To nie ja ale tu na Belko ťa spoznal." pousmial sa Ján

Prikročila som k boxu a pohladila Belka po hrive "Ty môj šikulka .Si ten najlepší koník na svete."

"Pán sa bude hnevať ked zistí ,že si sa vytratila." ustarane položil Ján dlaň na moje rameno

"Ja viem ."sklonila som smutne hlavu "Ale potrebujem to." vzápätí som šepla

"Nepoviem mu to ,len mi sľúb že nebudeš vonku dlho."

Rozradostnene som ho objala "Sľubujem ,pôjdeme len kúsok za hradby."

"Dobre teda, pomôžem ti ho osedlať ?"nečakal na odpoved a šiel po sedlo

KráľovnáWhere stories live. Discover now