Kráľovná

Bál

Slúžky okolo mňa pobehovali ako splašené .Popri tom veselo štebotali.

"Pani ,budete najkrajšia v sále."

Len som sa pousmiala ,samozrejme každá žena chce byť krásna ani ja nie som výnimkou .Zrak mi padol na šaty kráľovských farieb .Ich tmavočervená farba vyšívaná zlatou niťou bola proste dych berúcou .Slúžka mi stiahla šnúrku na chrbte a ustúpila.

"Ešte korunka a ste hotová ."pristúpila dalšia .

Dokonca sa jedna sklonila a obúvala mi črievice ladiace k šatám .Hotovú ma postavili k zrkadlu .Tá žena ktorá na mňa z neho hľadela som nemohla byť ja .Postupovala som zdola hore pomaly ,pomaličky. šaty zdola široké sa pomaly sťahovali okolo môjho drieku a končili vyšívaným živôtikom .Hnedé vlasy splývali vo vlnách ako závoj k drieku a na ich vrchole tronila zlatá korunka. Tvári kraľovali orámované oči farby zlata a plné ružové pery .To nie som ja .Z myšlienok ma prebral hlas lokaja.

"Všetko je pripravené výsosť."

Otočila som hlavu smerom k nemu "Prišli?"

"Ano ."uklonil sa 

Zhlboka som vydýchla ani som netušila že zadržujem dych .Vystrela som ramena a nasledovala lokaja do siene. Zastala som pred vstupom vypla hrud a vstúpila do jamy levovej.

Kráčala som priamo k tronu kráľa. Po ceste sa mi klaňali dvorania. Nepozerala som sa na nich ,moje oči tvrdohlavo mierili len k miestu kde som mala stáť. Otec vstal a s úsmevom ku mne pristúpil .Pomohol mi vystúpať na stupienok a spoločne sme sa otočili k davu pod nami.

"Predstavujem vám jedinú a právoplatnú dedičku tohto kráľovstva Vivien Sofiu Margeritu Anžu!"

Sálou zaznel hromadný potlesk .Skôr než stačil doznieť pristúpil k nám biskup spoločne z mužom zahaleným v mníšskom habite.

"Dovoľte aby som predniesla pár slov." sálou zaznel môj pevný hlas aj ked vnútri som sa triasla ako osika