Ability (Niall Horan)

4 ♦ "Freya"

 

Moje telo bolo neschopné pohybu a moja hlava bola ako omámená. Bola som uväznená v malom priestore kufra, zmotaná povrazmi a cez moje ústa bola natiahnutá tmavá šatka. Z pomerne vydýchaného vzduchu s pachom benzínu sa mi robilo zle a krútila hlava. Ak dnes neskončím priotrávená, budem ďakovať bohu, stovky rokov potom. Udrela som si hlavu, keď auto nadskočilo. Privrela som oči a potichu sykla. Neviem, koľko kilometrov sme sa nachádzali od Liverpoolu, no cestovali sme poriadne dlho. Hladká cesta sa premenila na kamenistú a mne neostávalo nič iné, len dúfať, že čoskoro vystúpime.

Cítila som ako auto zastalo. Vzrástla vo mne panika, no radosť zároveň. Neviem síce, kde sme sa to dostali no viem jednu dobrú vec. Nebudem musieť dýchať, tento hnusný vzduch, navlhnutý benzínom. Dvere na kufri sa otvorili  a moje telo pohltil studený vánok. Na koži mi naskočili zimomriavky, keď som bola doslova vyhodená z priestoru auta a moje ochabnuté telo dopadlo na zem. Nezmámi chlap mi strhol z úst šatku a moje pľúca sa konečne zaplnili, čerstvým kyslíkom. „Tak čo princezná? Ako sa máš?“ jeden z nich si ku mne kľakol. Spoznala som ho. Bol to ten istý, čo sa s ním Tomas rozprával. Neodpovedala som mu, iba som na neho pozerala. Bála som sa ho. Nevedela som čoho je schopný a čo mi môže spraviť. Moje zreničky sa rozšírili, keď som uvidela za jeho opaskom zbraň. Všimol si to a pobavene sa zasmial. „Odveďte ju dovnútra,“ násilím som bola vytiahnutá na nohy a odvedená do budovy. Vo vnútri to vyzeralo strašidelne, tmavé chodby, blikajúce svetlá a bzučiace muchy. Pomerne starší chlap odomkol dvere a ocitla som sa, teraz už v modernej chodbe. Steny a nábytok vyzeral novo, tak isto ako výťah, ktorým sme šli na posledné poschodie. Ako už po niekoľkýkrát, som bola hodená na zem. Počula som cvaknutie zámku. Super, teraz nemám ani šancu na útek. Poobzerala som sa okolo. Tmavomodré steny a čierny nábytok, tvoril perfektný imidž tejto izby. Vyzeralo to tu útulne a pekne. No teraz som sa nemohla zastavovať nad rozmýšľaním, ako sa mi táto izba páči alebo nie. Musela som nájsť niečo, čím by som si odstránila z tela to hnusné lano. Začala som chodiť po izbe a očami skúmať, každú poličku. Musí tu byť niekde nožík alebo nožničky. Proste musia. Chcela som urobiť ďalší krok vpred, no zastavila som sa. Dvere sa otvorili a dnu vstúpil chalan. Stále ten istý, čo som sa s ním stretla vonku. „Dúfam, že si sa ubytovala. Toto je tvoja dočasná izba, potom pôjdeš niekam, kde už nebudeš  mať takéto dobré podmienky,“ vyplašene som sa na neho pozrela.  Nevedela som, čo má v pláne a popravde ani som to vedieť nechcela. Niekedy je lepšie zostať v pomykove ako vedieť celú pravdu. „Och, zrejme som sa nepredstavil,“ uškrnul sa a podišiel ku mne. Z môjho tela dal preč to hnusné lano. „Som Niall,“ podal mi ruku, ktorú som neprijala a radšej ustúpila o krok dozadu.  Jeho uškrnul sa ešte zväčšil, keď videl strach v mojich očiach. „Ako vidím, ruky si podávať nebudeme. Tak mi maličká, povedz aspoň tvoje meno.“

„Freya,“ odpovedala som a znovu ustúpila o krok dozadu. Každým krokom, ktorým som sa od neho vzdialila, som sa cítila bezpečnejšie. 

 tak a máme tu ďalšiu časť ^^

 ako som už hovorila, časti jednotlivých príbehov budú pripúdať, každý druhý deň.. takže ďalšiu časť Ability by som mala pridať.. v sobotu? asi tak nejak :)

na mojom profile sú ďalšie dve ffky Black Sunday s Harrym a Project Philadelphia s Niallom, absolutne neviem kedy to chcem všetko stíhať, ale tak.. :D už som stíhala aj horšie :D   budem rada, ak si prečítate aj tie :)