Niekto vrazil do miestnosti a začal všade strieľať. Nevedela som ako reagovať tak som sa iba prikrčila. Moje telo bolo odhodené na stranu a vytlačené druhým vchodom. Bola som otiahnutá do niečej izby. Prudko som dýchala a moje telo sa triaslo. Rukou som si prehrabla vlasy a vyrovnala sa.
„Stále nechápem, prečo som ťa zachránil,“ prehovoril a ja som sa na neho pozrela. Sedel na posteli a svoj pohľad mal stočený na mňa.
„Fajn teda, tak sa vrátim,“ povedala som otočila sa a odišla. Šla som chodbou, smerom k dverám od jedálne.
„Nie! Freya!“ počula som dievčenský hlas ako na mňa kričal. Otočila som sa a zbadala som tam Leah.“Nechoď tam,“ odpovedala rázne a šla smerom ku mne. To čo som videla ma prinútilo utiecť. Jej telo sa zastavilo. Ostala stáť a pozerať sa do prázdna. Zrazu sa jej biele tričko začalo farbiť do červena. Svoje ústa som zakryla mojou rukou. Chcela som zakričať no vedela som, že nemôžem. Rýchlo som sa rozbehla do uličky po mojej pravici. Bežala som dopredu nevedno kam. Miesto vedľa mňa zasiahla guľka. Rýchlo som zabočila a dostala sa k zbrojnici. Zobrala som si do ruky zbraň. Po celej budove bolo počuť tlmené vystreli. Bála som sa. Strach ovládal moje telo. Bežala som do miestnosti, kde som bola odtiahnutá Niallom. Otvorila som dvere no bolo tu prázdno.
„Ni-“ na svojej šiji som pocítila studený krúžok. Stŕpla som. „Niall?“
„To si iba ty?“ otočila som sa.
„A koho iného si čakal?“ pozdvihla som obočie a odstúpila od neho. „Zabili Leu,“ povedala som a pozrela sa na neho.
„Je mi jej ľúto,“ pretočil očami a ja som po ňom zazrela.
„Ty ešte mieniš pretáčať očami?!“ zakričala som po ňom, „zabili jedinú bytosť, ktorú som tu mala rada! Ktorá mi neklamala do očí a hovorila mi veci, ktoré by som sa od teba nikdy nedozvedela! A ty tu robíš toto! Na jej mieste by si mal byť ty! A nie ona! Ona si nezaslúžila zomrieť za čo ty áno!“ začala som po ňom kričať. Bola som hrozne nahnevaná.
„Tak nech sa páči. V ruke máš zbraň. Do toho zabi ma,“ posmešne sa uškrnul. Nabila som ju a pozrela sa na neho. „Aj tak to nespravíš,“ založil si ruky na hrudi a pozeral na mňa.
„Nepodceňuj ma.“
„Budem,“ neviem ako. Možno to urobili moje nervy no namierila som na neho a vystrelila. Moja muška ešte nebola taká dobrá no zasiahlo ho to. Zasiahlo ho to do ramena. Vedela som, že som ho teraz naštvala no nerobil nič. „Ty malá suka!“ zakričal a skrčil tvár do bolestnej grimasy. Druhou rukou si vytiahol zbraň a pre istotu vystrelil teraz on. Kvôli jeho bolestnej pravej ruke, netrafil. Zasiahol vázu neďaleko mňa, no aj za to som ďakovala bohu. Jeho tvár začala blednúť.
„Bože, dýchaj!“ povedala som v panike. Iba sa uškrnul a pozrel sa na mňa.
„Bojíš sa, že zomriem? Bojíš sa, že by som ti nedal spávať? Bojíš sa, že by ťa strašilo svedomie?“ pozrela som sa na zem, „ľutuješ všetko čo spravíš. Takže toto by nebola výnimka.“
25 votes pre dalšiu časť :3 kedže 30 nedáte :D
YOU ARE READING
Ability (Niall Horan)
Fanfiction„Fantázia nie je v skutočnosti nič iné, než druh pamäti oslobodenej od času a priestoru. Alebo sa za fantáziou skrýva pravda?"
