Nastalo ticho. Dlhé ticho, ktoré sa nieslo niekoľko ďalších minút po mojej otázke. Takže áno. Zabije ma. Nie som ani veľmi prekvapená, ale myslela som si, že predsa ma odvedie naspäť domov. No to sa asi nikdy v živote nestane. Aspoň nie v tomto. Chcela som ísť od neho preč, ale nikde som sa nedostala. Moja ruka bola chytená a moje telo bolo stiahnuté naspäť na posteľ. Otočila som sa na Nialla a nahnevane sa na neho pozrela. „Na tú otázku si musíš odpovedať sama,“ s týmito slovami odišiel. Veľmi som mu ďakovala za jeho odpoveď. Naozaj. Teraz som viacej popletená ako som bola nazačiatku.
Otvorila som dvere a potichu ich zavrela. Nezamkol a ja som mala možnosť konečne si pozrieť jeho dom. Vydala som sa k schodom, ktoré viedli dolu. Dlážka nepríjemne chladila. Zbehla som schody a zarazila sa. Po mojej pravici bola obývačka, v ktorej bol Niall a pozeral sa z okna. Moje srdce neuveriteľne rýchlo bilo zo strachu aby sa Niall neotočil a neuvidel ma. Zatajila som dych a prešmykla sa do kuchyne. Uľavilo sa mi, keď som bola v uhle, z ktorého ma nemohol vidieť. Prečo proste nezoberiem nôž a neprebodnem ho? Som si istá, že to by proste nečakal. Prečo tu iba tak stojím? Na čo mi to je dobré? Prečo sakra niečo nespravím?
„Rozmýšľaš nad plánom ako ma zabiť?“ ozval sa za mnou hlas a ja som vykríkla. Vyľakane som odskočila, takže som narazila do linky a skoro sa napichla na nože. Chytila som sa za hrudník a snažila sa ukľudniť môj nepravidelný dych. „Čo robíš tu dole?“
„Chcela som sa ísť napiť.“
„Prečo ešte nepiješ?“
„Iba teraz som sem prišla.“
„A preto si 5 minút hypnotizovala stojan s nožmi? Aby si sa mohla napiť?“ odstúpila som od neho a zobrala si pohár, naliala som do neho vodu a otočila sa na neho.
„Budeš dlho na mňa pozerať alebo ti to mám znovu vyliať na hlavu?“ pretočil očami a odišiel z miestnosti. Vodu som vypila a odišla hore do izby. No pred dvermi som sa zastavila. Na konci chodby sa svietilo. Skôr svetlo išlo z izby na konci chodby. Niall bol dole, takže som sa tam rozhodla ísť preskúmať, zopár jeho kútov. Otvorila som dvere a ocitla som sa v malej, útulnej miestnosti s fotkami. Prišla som bližšie a rozoznala som na fotkách Nialla. Musela som sa usmiať nad tým aký bol rozkošný. Zobrala som jednu fotku do ruky a pozorne ju sledovala. Bolo tam viacej ľudí a Niall tam vyzeral mladší ako teraz. No nebola to až tak dávno fotka. „Čo tu kurva robíš?!“
už je prvá časť v River! :D šup šup kuknite sa aj tam :)) :D
YOU ARE READING
Ability (Niall Horan)
Fanfiction„Fantázia nie je v skutočnosti nič iné, než druh pamäti oslobodenej od času a priestoru. Alebo sa za fantáziou skrýva pravda?"
