Ability (Niall Horan)

17 ♦ "Prepáč no"

 strašne sa ospravedlňujem za neskorý update! kurva, ani som si nevšimla, že som tak dlho nepridala

Moju myseľ napadlo iba jediné. Rozbehnúť sa preč, no keď som urobila krok dopredu, ocitla som sa na zemi. „Si hlúpa,“ ozval sa vedľa mňa smiech a ja som otočila hlavu. Stretla som sa s Niallovím pohľadom, ktorý bol pobavený.

„Ty žiješ?“ opýtala som sa a chcela sa postaviť,  no hneď som bola zrazená na zem.

„Nie som mŕtvy,“ pretočila som očami a pozrela sa na plafón, „určite si ma zabila umelou fľašou,“ uchechtol sa a pretočil sa na chrbát, „možno keby si použila niečo iné, tak som mŕtvy.“

„Prečo si potom spadol?“

„Zamotala sa mi noha do uteráka,“ otočila som hlavu a začala sa smiať. Tvár som si zakryla rukami a vôbec neprestávala. Neviem či som sa smiala na sebe alebo na ňom. „Mala by si sa mi ospravedlniť. Rozmútila si mi šampón.“

„Prepáč,“ jedna nová skúsenosť do sebaobrany. Nikdy nepoužívaj šampón na odohnanie protivníka. Posadila som sa, lebo mi začala byť zima na chrbát. Zobrala som zo zemi šampón a odložila ho na miesto. „Budeš tu ležať ešte dlho?“ opýtala som sa ho, keď som si všimla, že zaspáva, „prechladneš a ja sa o teba starať nebudem“ s týmito slovami som odišla. Ľahla som si do postele a pozerala von oknom. Dnes som sa prvýkrát od pobytu v tomto meste zasmiala. To si musím niekde vyryť.  Alebo si to dám vytetovať, no radšej nie lebo by to bolelo a to nechcem.

„Zima tam je celkom,“ povedal Niall a ľahol mi na posteľ. Chcela som po ňom niečo zakričať no k slovu som sa nedostala. Bola som prerušená jeho chrápaním. No super. Mám k dispozícií iba jednu štvrtinu postele.

*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*

Zase to je tu. S prekvapeným výrazom v tvári som sa pozrela na tmavú oblohu. Bola už noc. Jediné, čo bolo vidno, bol jasný mesiac, ktorý svietil sem do izby, z dôvodu že neboli zatiahnuté závesy. Chcela som ich ísť zatiahnuť no v polke cesty som zastala. Aj tak tým nepohnem. Otočila som sa k posteli a čo som videla, mi vyrazilo dych, ktorý som aj tak nemala. Niallova ruka bola prehodená cez môj chrbát a boli sme na sebe nacapený. Chcela som sa zobudiť a okamžite prejsť niekde na zem do bezpečnej vzdialenosti. Alebo aspoň seba niekam odtiahnuť. Nechcela som spať pri ňom.  A vôbec som nechcela aby vedel, že moje telo pri ňom spalo. Chodila som po izbe a pozerala sa na čas. Nikdy predtým som si hodiny na stene nevšimla, no teraz tam boli. Znovu som sa zastavila a pozrela sa na seba. Blond vlasy mi padali do tváre, tak ako vždy. Zase tie Niallove boli rozhádzané na všetky strany. Prišlo mi to zlaté, no potom som si spomenula na jeho povahu.