Na ďalší deň som sa prebrala s panikou. Moje oči ostali doširoka otvorené a ruky sa mi začali klepať. Nemohla som tomu uveriť. Rýchlo som sa postavila a utekala za Niallom. To by mi nerobilo taký problém, keby ten idiot nezamkol dvere. Začala som do nich poriadne búchať a kričať na neho. Neprestala som iba vtedy, keď sa dvere odomkli a Niall vošiel do miestnosti. Hneď som začala po ňom zazerať. „Čo som spravil?“ pozrel sa na mňa a ja som len zaškúlila.
„Čo si spravil? Si pekný idiot!“ snažila som sa kričať, no môj hlas sa každým slovkom tíšil.
„Čo som spravil?“ zopakoval sa s nechápavým podtónom v jeho hlase.
„Môj spánok je obyčajný!“ pozrela som sa na zem a sama tomu nemohla uveriť. Moja dávna schopnosť je preč. Túto noc som nikde nebola. Normálne som spala bezsenným spánkom, žiadne astrálne cestovanie.
„Ako to myslíš?
„Netvár sa, že to nechápeš,“ sadla som si na okraj postele a sledovala ho.
„Ale ako?“ povedala a sadol si vedľa mňa. Jeho pohľad spočinul na mne.
„Ja neviem,“ šepla som. Bola som na to tak naviazaná, že na ten koniec som vôbec nedúfala. Nikdy som na to ani nepomyslela, stalo sa to súčasťou môjho mizerného života.
„Takže je koniec?“
„S čím?“
„S našou dohodou,“ povedal a ja som mala silné nutkanie pretočiť očami. Však jasné, dohoda je mu prednejšia. Vlastne, prečo nad tým vôbec uvažujem.
„Uvidím, čo sa stane túto noc. Myslíš, že za to môže to postrelenie? Alebo niečo iné?“
„Ja neviem.“
A tak sme ostali sedieť na posteli v absolútnom tichu. Každý vo vlastných myšlienkach vo svojom vlastnom, no popri tom inom svete. Moje myšlienky však utekali tým istým smerom. K dôvodu prečo sa stalo to, čo sa stalo. Vráti sa mi to? Super teraz o tom hovorím ako o nejakej chorobe. Nechcem prestať dúfať, proste myslím iba na to aby som v noci zaspala a potom sa hneď prebudila vedľa môjho tela. I keď brala som to ako niečo, čo je bežné no zároveň vzácne, ale teraz, keď som o to pravdepodobne prišla, mám chuť plakať. „Niall?“ opýtala som sa opatrne. Nechcem aby vybuchol a také niečo. Naozaj nemám náladu pred ním utekať.
„Hm?“
„Môžem ťa objať?“ opýtala som sa jemne. Odpoveď som nedostala. Iba silné objatie od človeka, ktorý sedel vedľa mňa.
ESTÁS LEYENDO
Ability (Niall Horan)
Fanfic„Fantázia nie je v skutočnosti nič iné, než druh pamäti oslobodenej od času a priestoru. Alebo sa za fantáziou skrýva pravda?"
