Ability (Niall Horan)

13 ♦ "Znie to nereálne"

„Čo tu robíš?“ opýtala som sa a o pár krokov ustúpila. Chcela som sa rozbehnúť čo najrýchlejšie preč. Sama neviem prečo som len tak stála na mieste a pozerala sa na neho.

„Prišiel som ťa zabiť,“  jeho nechutný úškrn sa premenil na vážny výraz. Vedela som, že je zle. Skôr ako vyšiel z auta som sa rozbehla preč.  Moje nohy boli vysilené z predchádzajúceho bežania, no vedela som, že sa musím čo najďalej vzdialiť. Keď som otočila všimla som si,  že beží za mnou. Pomaly som si začala uvedomovať, že sa nikam nedostanem. Smrť si ma vyhľadá. Je iba otázka času kedy. Zastavila som v uličke a otočila sa čelom k nemu. Pár sekúnd po mne sem vbehol aj on. „Ty sa nebojíš?“ opýtal sa so zdvihnutým obočím a kráčal ku mne.

„Daj mi k tomu dôvod.“

„Neviem... žeby smrť?“

„Och, a toho sa mám báť?“ zatvárila som sa šokovane.

„Nejaká si drsná,“ zaškrekotal, „pamätám si, že si sa toho bála."

„Bála. Minulý čas,“ prestúpila som z nohy na nohu a nespúšťala z neho pohľad. „Pohneš si? Aby som nezabudla prídem ťa potom navštíviť,“ neviem kde sa to vo mne bralo, no páčilo sa mi, že som sa netriasla a hovorila to pevným hlasom.  

„Myslíš, keď budeš mŕtva? Som zvedavý ako.“

„Nejako viem cestovať,“ zamumlala som dostatočne nahlas aby to počul. Svojím pohľadom som hypnotizovala svoje topánky. Buď ma práve teraz označí za blázna alebo ma hneď na mieste odstrelí.

„Cestovať?“

„Medzi svetmi. Iba tak. Niekedy navštevujem svojich starých rodičov,“ prevrátila som očami, no stále som sa na neho nepozerala.

„Tak ty mi tvrdíš, že máš schopnosť cestovať?“

„Pozor, nie je to len ledajaké cestovanie,“ upozornila som ho. Vlastne ani neviem prečo mu to tu hovorím. Aj tak tomu nebude veriť.

„A potom aké?“ založil si ruky a pozrel sa na mňa nedôverčivým pohľadom.

„Astrálne,“ zašepkala som.

„Dokáž mi to.“

„S radosťou. Len mi daj jednu noc. Budem vedieť všetko, čo si za tú noc spravil, kde si bol, čo si povedal. Aj kroky ti môžem zrátať. A ráno ti to všetko poviem. Budeš veľmi prekvapený.“

„Znie to nereálne.“

„Samozrejme, že to tak znie. Ale ty s tým nežiješ niekoľko rokov ako napríklad ja.“

„Fajn. Ale uzavrieme dohodu. Ak mi dokážeš, že naozaj vieš nejako cestovať, nezastrelím ťa a možno ťa pustím. No ak si mi teraz klamala, budeš mŕtva mihnutím oka, jasné?“ prikývla som, „poďme sa teda vrátiť do auta a čakať na noc,“ pokynul mi rukou aby som išla prvá, „a opováž sa utiecť,“ obišla som ho a šla pred ním. „Choď rovno do auta a neobzeraj sa,“ Musela som sa silno prehovárať aby som svoje kroky nestočila a nerozbehla sa preč.  Nastúpila som do auta a zapla si bezpečnostný pás. Nevedela som ako šoféruje, v aute som s ním na moje krásne šťastie ešte nešla. Moje myšlienky sa točili iba okolo jedného. S akou hlúposťou som to súhlasila. Čo ak ma dá na psychiatriu? Alebo horšie, na nejaký výskum a budú na mne robiť pokusy? Zatriasla som hlavou a pozerala sa von oknom.

jéj, konečne to máme ten """""krásny"""" prológ, na ktorý sa tak každý "veľmi tešil" :DD dúfam, že ste mali pekné vianoce a nemyslíte na blížiacu sa školu :( :D ja bohužiaľ by som sa mala začať učiť mor ho, no nie :D radšej si čítam knihu hunger games, píšem a pozerám filmy.. však YOLO :DDD