sorry za neskorý update ale bibuška má chrípku a jej hlavička je vygumovaná :( -_- :D
Objatie mi bolo veľmi príjemné, kým som nestrácala silu. Chcela som svoje ruky udržať okolo Niallovho tela no nedarilo sa mi to. Pomaly som klesla na zem. Nemohla som rozprávať a nemohla som ani dýchať. Blbo som pozerala pred seba a okolo seba počula tlmené hlasy. Svoje oči som po pár minútach zatvorila a padla do tmy.
Keď som otvorila oči, nič som nevidela. Iba tmu. Všade okolo mňa bola tma. Nevedela som kde som a či vlastne ešte žijem. Je toto peklo? Alebo kde to vlastne som? Či som už oslepla alebo mi úplne preskočilo? Keď som sa chcela postaviť na nohy, bolo to oveľa ťažšie. Ako keby bola gravitácia 4x silnejšia. Moju hlavu zasiahla silná bolesť. Svoje ruky som si položila na moje oči a pošuchala si ich. Chcela som urobiť krok dopredu no niečo ma zbrzdilo. Keď som sa poobzerala, už som nebola v tej tme, v ktorej som sa nachádzala prvýkrát. Bolo tu jasne bielo.
„Freya?“ otočila som sa a za sebou som uvidela Nialla. Chcela som ísť k nemu no niečo ma stiahlo späť.
„Never mu,“ ozval sa za mnou hlas mojej mamy. Vyplašene som od nich odstúpila.
„Never jej!“ zakričal Niall a mojim telom trhlo.
„Prečo by som nemala veriť mojej vlastnej mame Niall?“
„Chce ťa zabiť, choď od neho ďalej Freya!“
„Nechcem.“
„Chceš,“ začali sa hádať, tak rýchlo, že tie slová lietali okolo mňa. Bolo to podobné ako krákanie vrán, ktorých škrekot je taký silný, že to ľudské uši neznesú. Naraz to všetko utíchlo a ja som okolo seba nevidela čisté biele pozadie, ale tmavočervenú krv stekajúcu z môjho tela. Mala som prepichnutý hrudník, z ktorého sa valila krv.
*-*-*-*-*-*-**-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*
"Freya!“ prudko som si sadla a ešte prudšie dýchala. Moje telo sa triaslo. „Freya? Si v poriadku?“ pozrela som sa pred seba a videla tam Nialla. Jednoducho som prikývla a oprela sa o stenu. Príjemne chladila, čo môjmu rozhorúčenému telu len prospievalo. „Omdlela si, asi sa nebudeme môcť objímať,“ prekvapene som sa na neho pozrela. Neviem, či to mám brať tak, že chce ďalšie objatie alebo to myslel nejako inak. Každopádne nejdem to radšej riešiť. „Prečo si vlastne odpadla?“
„Ako to mám vedieť? Proste som odpadla a nebolo mi ani zle.“
„Hovorím, som proste zlá energia,“ zasmial sa a ja som sa nad jeho nevydareným vtipom musela pousmiať.
„Mám otázku Niall.“
„Sem s ňou.“
„Keď ma už nebudeš potrebovať, zabiješ ma?“ chcela som vedieť odpoveď. Tak moc som ju chcela vedieť.
YOU ARE READING
Ability (Niall Horan)
Fanfiction„Fantázia nie je v skutočnosti nič iné, než druh pamäti oslobodenej od času a priestoru. Alebo sa za fantáziou skrýva pravda?"
