Ability (Niall Horan)

14 ♦ "A ku komu inému?"

 

„Kam ideme?“ opýtala som sa, keď sme cestou, po ktorej sme išli nespoznávala.

 „Ideme ku mne,“ odpovedala zabočil doľava.

„Ako k tebe domov?“ otočila som svoju hlavu k nemu a sledovala ho.

„A ku komu inému?“ pozrela som sa dopredu a oprela sa o sedadlo. Mykla som plecami a otvorila trochu okno. „Vystúp,“ povedal keď sme zastali v garáži. Vystúpila som a zabuchla dvere od auta. Teraz príde pravdepodobne ten moment, keď vytiahne pištoľ a zastrelí ma. No miesto toho ukázal na dvere vedľa mňa a povedal mi aby som šla hore. Urobila som to čo mi kázal. Nechcela som ho nijak naštvať. Ocitla som sa v kuchyni a nevedela som, kam mám ísť ďalej. Tak som sa oprela o stenu vedľa dverí a čakala na neho. Keď prišiel povedal mi, aby som išla do jeho izby, do ktorej cestu mi popísal. Mal veľmi veľkú izbu a na chlapca jeho veku a hlavne jeho povolania tu mal útulne a čisto. Sadla som si na posteľ a konečne som sa dozvedela čas.  Pár minút po jednej poobede. To sa teda do večera ešte načakám. Svoj čas som zabíjala tým, že som listovala knihy, ktoré mal v poličke nad posteľou. Chcela som si to tu všetko prezrieť, no bála som sa, že by som mohla nájsť niečo čo by som nikdy nájsť nemala alebo by sem proste vbehol a zabil ma. Môj strach bol prehnaný, no inakšie reakcie sa v mojej hlave nenašli. Okolo ôsmej sa dvere na izbe otvorili a vstúpil sem Niall s úškrnom na perách. „Tak čo?“ posadil sa na stoličku, ktorá bola pri stolíku a otočil sa na mňa. „Ešte nespíš?“

„Nie a ani nebudem, kým neodídeš,“  vedela som, že mu klamem a zaspím za každých okolností. No on to nevedel a dúfala som, že ho to vyženie no sním to ani nepohlo. „Budeš tu na mňa čumieť celú noc, alebo sa spakuješ a odídeš, niekam?“

„Pôjdem no potom, keď zaspíš,“ ľahla som si a zakryla si tvár vankúšom. Takto som ležala dovtedy, kým mi vankúš nespadol z rúk a ja som svet nevidela znovu z astrálneho sveta. Videla som ako zdvihol vankúš a odišiel z miestnosti. Sledovala som ho všade, vedela som o každom jednom pohybe čo spravil, s kým volal, čo jedol a koľkokrát povedal nadávku. Bavilo ma to, chcela som čo najskôr vidieť jeho pohľad, keď mu to ráno všetko oznámim.  Je zaujímavé počúvať cudzie rozhovory, keď o tom nič netuší. Keby mi aspoň z časti veril, tak by nehovoril o svojich tajných kšeftoch.  Jeho chyby hrajú v môj prospech. Keď zaspal, rozhodla som sa preskúmať dom a izby. Predsa, keby som len chcela ujsť... bum. Prečo som sakra neutiekla? Kebyže môžem tak sa udriem. Na čo som sakra myslela? Bože môj, čo to mám ja za mozog.

i know, i know, i know.. but .. posledná časť v tomto roku :D ďalšie čakajte po 1.1. ale už nie tak často :)