Werewolf or Vampire? {Dokončené}

VI.

Objednal som si kávu bez mlieka a cukru. Čakal som už len na Hayley. Zatiaľ som sa obzeral ďalej pretože som si hľadal raňajky. Bolo tu tucet chutných mladých dievčat ktoré ma vyzliekali pohľadom. Keby zistili že mám 1176 rokov vtedy be som sa zasmial. Keď som si vychutnával kávu akurát vošla Hayley. Čašník sa na ňu pozrel so strachom v očiach. Ona si ho všimla ale nechala ho tak pretože vedela že nie je schopný nič urobiť. Bol to chalan vysoký asi 170 centimetrov a mal asi 17 rokov. Ale určite ju musel poznať podľa opisov jeho predkov. Pretože keď sa Hayley prvý krát ukázala tak veľmi túžila po krvi. Až potom čo som prišiel ja spolu s Chrisom tak sme ju učili ako sa má správať. Veď sa písal rok 1393. A ona bola len vlkodlak ktorý sa počas splnov aj bez nich nevedela správať. Keď sa Christopher nudil tak jej dal do červeného vína kvapku svojej krvi a po večeri jej zlomil väz. A vtedy sa to začalo. Hnev, láska, bolesť, smútok, sa zliali dokopy a vyvraždila polovicu mesta. Tak sme jej zlomili väz uzavreli do hlbokej pivnice asi tak nejako, ako Toma ja pred troma dňami, cez noc sme s Chrisom vymazali zo spomienok že upíri, vlkodlaci alebo hybridy existujú. Urobili sme mesto tak aby to vyzeralo že ho chcel niekto zničiť. Ale spomienky na Hayley sme nevedeli len tak vymazať. Niektorí utiekli a nechali si to pre seba. Od toho roku všetci ktorí žili v tom meste vedeli čo sme zač. Vedeli o mne, Chrisovi a o Hayley až kým nezistili na neskúsených upíroch železník alebo vlčí mak. A už vedeli našu slabú stránku. Samozrejme ešte slnko pre nových upírov ktorí ešte nemali prstene. A oheň. Ale to je pre všetkých smrteľný.

,,Tak ako sa máš? A čo Chris?" Hayley ma vyrušila z premýšľania. ,,Má sa fajn. Ale ja sa mám ešte lepšie pretože som ťa našiel. Chcel som si dať niekoho na raňajky ale zabudol som že skoro do všetkého dávajú železník. Hádaj kvôli komu." Provokoval som ju. Vedel som že za to nemôže. A vlastne aj hej. ,,Nehľaď na mňa tak. To tvoj brat to zo mňa urobil. Ale preukázal mi veľkú službu. Pretože som si nemusela lámať kosti pri splne. Ďakujem že si ma naučil ovládať smäd." Stisla mi ruku. ,,Vynachválila si nás už dosť. Čo keby si mi povedala ako sa stať hybridom? Inak ten čašník hneď ako si vošla tak sa na teba vydesene pozeral. Ale to nič. Prečo si si prefarbila vlasy na hnedé a máš zelené šošovky? Veď si mala také nádherné havrano čierne vlasy a úžasné modro-zelené oči." Bol som celkom sklamaný. ,,Na tú otázku ti neviem odpovedať s tým hybridom. Choď sa spýtať čarodejnice ktorá vás v toto premenila. A mám 625 rokov čo si myslíš potrebujem zmeniť svoj výzor. 605 rokov som hybridom ak nepočítam tie roky čo som bola vlkom. Keď tak rozmýšľam o tej čarodejnici nebude asi tak 1126 rokov mŕtva?" Vedel som že tá čarodejnica je mŕtva už niekoľko storočí a vtedy som stratil nádej. ,,Vlastne hej. Ale určite mala príbuzných a jaj kniha s kúzlami sa musela zachovať. Neviem si spomenúť aké mala priezvisko. Hakings? Hlasin? Hastings! Mám to je to Hastings! Ale krsné meno to už si za tie roky nepamätám. Prídem na to. Ďakujem. Teraz už môžem ísť domov a nachystať sa na dlhú cestu do sveta. Len mi bude trebať aj spoločníka na vysávanie krkov. Premieňanie na upírov a následne zlomenie ich väzov. Tak čo pôjdeš so mnou Hayley?" Tešila sa ako malé dieťa. ,,Že váhaš! Kedy vyrážame?" Nevedela sa dočkať. ,,Môžme aj dnes len si ešte niečo potrebujem vybaviť." Vstal som od stola podal Hayley kľúče od svojej izby. Ona už vedela čo s nimi robiť. Šiel som sa pozrieť na Toma a skúsiť sa s ním dohodnúť po dobrom.

Vošiel som so pivnice. Pozrel som sa na nevládne telo, ktorému ešte bilo srdce. ,,Tak čo Tom? Dohodneme sa? Ja ti vymažem spomienky a budeme za dobré, alebo ti len tak zlomím väz za tú nepríjemnosť spred 3 dní. Tak čo? Vybral si si?" Spýtal som sa ho pekne a vo vnútri som bol zvedavý čo urobím. Pretože to čo som povedal bol len návrh. ,,Vieš čo? Radšej budem mŕtvy úplne než by som lámal väz ostatným." Ani ma to neprekvapilo. Chcel som ho za trest premeniť na upíra. A tešiť sa z jeho utrpenia. ,,Dobre pozdravuj tam koho chceš!" Zobral som jeho veľkú hlavu a silno ňou zatočil. Keď som vedel že jeho krk už nie je krkom tak som z tamadiaľ odišiel a zavrel som za sebou dvere.

Keď som vošiel do svojej hotelovej izby kufre už boli pobalené. ,,Môžeme ísť." S plným nadšením brala Hayley kufre do rúk a šla. Ja som zobral už len kľúče z nočného stolíka a zamkol som. Kľúče som odniesol na recepciu,zaplatil som a šiel som zavolať taxík lenže Hayley ma predbehla. Taxík už stál vonku pred hotelom. Otvoril som kufor skôr než sa k nemu dostal taxikár. Dal som mu tam kufre a nakázal som mu aby nás odniesol na letisko. Zaplatil som letenky do Virginie. Tak sme si sadli a čakali na lietadlo. Ani nie na 15 minút nám všetkým oznámili že môžeme ísť na palubu. Sadli sme si hneď na začiatok. Kufre sme dali do úložného priestoru ktorý bol na to určený. Let bude trvať cca 2 hodiny a pól. Zatiaľ som si zdriemol.

Zobudila ma Hayley. Asi tak 10 minút pred pristátím. Čakal som až kým konečne lietadlo pristane. Vybral som kufre a šiel von. Hayley šla za mnou. Tam sme si zobrali taxík a hneď sme šli ku mne domov.

,,Veľmi sa to tu nezmenilo. Ale stále vyzerá lepšie než ostatné domy. Tak kam ti mám odniesť kufre?" Bol som rád že konečne vidím svoj starý dom. ,,Doprava hore schodami a hneď prvé dvere." Kým som sa dostal do dverí tak ma predbehol Chris s jeho otravným pohľadom. ,,Tak našiel si koho si hľadal?" Spýtal sa. ,,Áno dúfam že si na ňu pamätáš?" Vedel som že ju nemá v láske a tak som ho trocha naštartoval. ,,Čaute chlapci. Tak vidím že ste tu už dvaja. Ahoj Christopher. Ako sa máš?" Spýtala sa. ,,Ahoj Hayley teba som tu vážne nečakal. Mám sa fajn a čo ty? Ešte ťa baví tak dlho žiť? Myslel som si že ťa to už omrzelo." Keď som videl jej výraz vedel som že je zle. ,,To si zo mňa urobil ty. Zabiť ma ide jedine keď mi odtrhneš hlavu alebo keď mi vytrhneš srdce." Chcela ho vyprovokovať. Vedela že ju nezabije pretože ju v minulosti miloval. Ale to nie je dôvod aby zostala nažive. ,,Ako keby som to nevedel!" Začal s ironickým podtónom. ,,Nejdeš radšej už vybaliť svoje kufre Hayley?" Skočil som do ich skoro hádky. Nechcel som ešte umývať cestu, okná alebo dvere od krvi. ,,Dobre izbu si beriem akú chcem." Otočila sa a brala si aj kufre do jedných z izieb. ,,To nemyslíš vážne Will! Veď ona je týkajúca bomba!" Začal tam po mne kričať. Bál sa že zasa bude musieť vykopať jamy do ktorých sa neskôr mŕtve telá vysatých ľudí bez hlavy alebo inej končatiny. ,,Upokoj sa veď nie je ako pred niekoľkými storočiami. Už sa v tom naučila chodiť. Nemusíš tu hneď zjapať (strašne kričať) ako zmyslozbavený. Tam sa vráť za tou smrteľníčkou." Vedel som že je na ňu naviazaný a ani neviem prečo. Veď ju ani len poriadne nepozná. A navyše som jej zavolal záchranku. Čo bolo to bolo. ,,Nehovor o nej týmto tónom. Veď ju ani len nepoznáš. Ale načo sa s tebou hádam veď to je len strata času. Čau!" Vedel som že som udrel na citlivé miesto. Pozrel som sa naňho. Ako keby mu preplo keď som začal rozprávať o tej nešikovnej dievčine ktorá si zlomila ruku v knižnici. ,,Čo ma zasa za problém veď v roku 1393 bol taký slušný a najmä obetavý." Hayley vedela že aký mäkký je Chris. ,,Keď mal na krku teba tak sa nečudujem." Vedela byť veľmi otravná. ,,Lenže ja som bola ľahký cieľ pre jeho potešenie keď ma premenil v to čo som." Stále mu to zazlievala. ,,Dosť bolo rozprávania. Poďme si do mesta niekoho dať." Táto správa ju potešila.

Vošiel som do baru. Bolo tu veľa ľudí ktorí boli najskôr opití na smrť a veľa bolo ľudí ktorí boli mladí a hlúpi. Hayley hneď ťahala čiaru k baru. Sadla si tam a objednala 2x tequilu. Hodila do seba ten pohárik nesmiernou rýchlosťou asi chcela zistiť že či tam nie je železník. ,,Chutí? Myslel som si že nie si naivná aby si si myslela že vo všetkom je železník?" Keď upír vypije železník tak ako keby vypil kyselinu asi preto to tak do seba hodila. ,,Nie ale hodila som to do seba aby si mysleli že som dobrý degustátor. Keby som to vypľula tak by to nevyzeralo veľmi dobre. A navyše keby tam bol železník tak by to nebolo veľmi nápadné. Keby som to vypľula vyzeralo vyzeralo by to ako keby som sa šla dusiť. Ja viem čo robím Will!" A mala pravdu. Vedela čo robí. Vždy keď sme navštívili nové mesto spomenul som si na ňu pretože vedela vyberať dobrý alkohol. Zvyšok večera sme sa zabávali. Niekedy sme šli von sa vyvetrať pretože sa tam nedalo dýchať a boli sme hladní takže keď bol vonku nejaký človek tak sme ho skoro zabili potom sme mu dali trocha mojej krvi, vymazali pamäť a mohli sme sa baviť ďalej. Potom sme sa šli domov osprchovať a následne šli spať.