XVIII.

86 9 0
                                    

Pozerala som sa na neho a nevedela čo robiť. Will sa rýchlo za ním rozbehol a pomohol mu aby nespadol. ,,Chris pomôžem ti," hovoril mu Will. Ale Chrisové rany sa hojili veľmi pomaly. ,,Lovci. Majú železník a vlčí mor. Musíme sa pripraviť a chrániť sa na navzájom. Vrátane teba Ruby. Si v tomto ešte nová takže budeme musieť zavolať aj Carol." Rozbehla som sa za telefónom a volala Carol. Rýchlo som jej vysvetlila a súhlasila že pomôže.

,,Ako sa cítiš Chris? Mám ti niečo doniesť?" Spýtala som sa ho. ,,Rany sa pomaly hoja ale to neznamená že nebolia. Keby si bola taká láskavá a nedoniesla mi nejakú krv. Ďakujem." Kývla som hlavou a odišla do pivnice za pár sekúnd som bola naspäť. Chris a Will sedeli vedľa seba a rozmýšľali ako to všetko urobiť. Zrazu niekto zaklopal na dvere.

Bola to Carol. ,,Ahoj. Poď rýchlo dovnútra." Zamierila do obývačky ku chlapcom. ,,Ahojte! Takže s kým to máme to potešenie?" Pohotovo sa spýtala Carol a sadla si oproti nim. Pridala som sa. ,,Vieš vyčarovať nejaké zaklínadlo aby sa nedostali dovnútra?" Spýtal sa Will a odpil si z pohára s krvou. ,,Jasné že viem. Veď som jedna z najlepších. Mám pomôcť aj pri boji?" S nadšením sa spýtala. Odkedy nie som s Chrisom si ho začína všímať viac. ,,Čím viac nás bude tým lepšie," povedal Will, postavil sa a šiel si naliať viacej krvi. ,,Takže. Ruby s Willom budú za domom strážiť dvor a psov. Ja s Carol budeme pri vchodových dverách. Samozrejme že sa nejako ukryte alebo ak bude nutné premeniť sa. Tak poď Carol ideš vyčarovať to zaklínadlo. Opatruj sa Will." Keď Chris dopovedal usmial sa na Willa a odišiel preč s Carol. ,,Napodobne braček," otočili sme sa a šli za dom. ,,Opatruj sa? Odkedy to tak máte?" Spýtala som sa a napočúvala som zvukom večera. ,,Odkedy sme boli malí. Keď si mňa alebo Chrisa zavolal otec a ten nebol v dobrej nálade čo bolo často. Tak sme si povedali "opatruj sa" navzájom a ten ktorého otec volal odišiel preč."

Stáli sme už hodnú chvíľu a nič sa nedialo. Carol začarovala okolie domu aby sa nemohli dostať dovnútra. Premenila som sa aby sa mohol môj vlk v boji trocha viac "oťukať". ,,Tak ako Ruby? Cítiš niečo?" Spýtal sa ma pokojným hlasom Will. Zakývala som sa hlavou na zápornú odpoveď. Podišiel ku mne a pohladkal ma po hlave. Dobre vedel že to nenávidím ani v ľudskej podobe. Jemne som zavrčala. ,,Dobre, dobre. Pokoj." Zavrtela som chvostom a šla som trocha ďalej. Počula som ako letí šíp a zrazu som pocítila bodavú bolesť v boku. ,,Ruby!" Zakričal Will z celého hrdla. Cítila som ako sa mi ten šíp zabodol do pľúc. Nemohla som dýchať. Odpadla som. Videla som už len ako Carol dobehla a pomohla Willovi ubrániť zadnú časť.

,,Ruby! Ruby!" Zúfalým hlasom sa mi prihováral Will. Cítila som ako sa moje telo pomaly lieči. Pomaličky som otvárala oči. ,,Celý si od krvi. Sú všetci živí?" Prudko som sa posadila ale Will ma hneď vrátil naspäť. ,,Jasné ale niektorí ktorí nám prišli pomôcť to už nezvládli. Netušil som že prídu. Ale vyhrali sme." Usmial sa a pobozkal ma na čelo. Usmiala som sa a opäť si trocha zdriemla.

,,Haló! Šípková Ruženka. Už si prespala celý deň. Stávame." Veľmi "citlivo" ma zobudila Carol. ,,Už som hore. Dala si Isabell papať?" Prikývla na súhlas a sadla si vedľa mňa. ,,Bola to celkom pekná strela nemyslíš?" Uštipačne sa ma spýtala. ,,Bolo to úžasné Carol. Cítila som sa ako keby ma štipla včela." A začala som sa smiať. Carol to isté. ,,Chýbala si mi." Povedala som jej. ,,Aj ty mne a strašne." Objala ma veľmi pomaly a citlivo. Spustila sa mi trocha slzička. Carol sa rozplakala spolu so mnou.

,,Takže. Domu sa nič nestalo?" Spýtala som sa Chrisa. ,,Pár rozbitých okien a trocha dieri v stenách ale inak nič," usmial sa a pozrel sa na Carol. ,,Ďakujem ti že si nám pomohla. Ako sa ti môžem odvďačiť?" Spýtal sa a pozrel sa na Willa. ,,Babku mi vrátiť nevieš. Nič mi nevieš vrátiť o čom som prišla. Takže zostanem tu bývať." Chris bol nadšený, Will zmätený a ja som nevedela čo povedať. Začala som vyskať od radosti a objala som ju. Will a Chris sa na seba nechápavo pozreli. ,,Čo je? Veď som šťastná že bude s nami bývať," Will mávol rukou a Chris si šiel po krv.

,,A aké je to byť hybridom?" Spýtala sa Carol a ja som nevedela čo povedať. ,,Niekedy to je fajn. Keď si spomenieš že si krvilačná potvora ktorá je napoli vlk. Vieš je to niekedy fajn a niekedy nie. Chris by ti o tom vedel porozprávať viac. A inak som sa chcela spýtať. Necítiš niečo k Chrisovi?" Nechápavo sa na mňa pozrela. Začervenala sa. Síce sa poctivo a výzorom veľmi zmenila ale toto v nej zostalo. ,,Páčil sa mi odvtedy čo nastúpil do školy. Ale videla som že sa ti páči a keďže som dobrá kamarátka aspoň si myslím tak som ti ho nechala. Hodili ste sa k sebe. Lenže ty si sa zamilovala do Willa a Chrisa si odsunula na vedľajšiu koľaj. Nevyčítam ti to. Neber to v zlom." Trocha sa ma to dotklo ale mala pravdu. Odsunula som ho. Ale je tu teraz pre mňa Will a už sa to nezmení. ,,Máš pravdu. Lenže teraz je tu Will a ja ti prenechávam Chrisa," šibalsky som sa usmiala a klipla ľavým okom. Začali sme sa rehotať. Dobre som vedela že je do neho zamilovaná až po uši ale vybral si proste mňa.

Do izby vošiel Will s Isabell v rukách. ,,Ako som mohol zistiť tak ma mačky majú rady," pozrel sa do Carolininej izby, ,,veľmi pekne ste to zariadili." Vďačne som sa usmiala a pozrela som sa na Izzy. Šťastne priadla a pri tomto zaspávala. Pristúpila som k nej a jemne ju pohladkala. ,,Milujem ťa. Už sme dlho nelovili. Čo povieš keby sme dneska nechali celý dom pre Chrisa a Carol?" Prikývol a pobozkal ma.

Nastal večer a ja s Willom sme sa túlali po lese. Zavolali sme aj svorku vlkov ktorá nám pomohla skoro stále keď sme potrebovali. A tak sme ich s Willom zavolali. Sledovali sme vlka stopára ako stopoval srny. Boli sme Alfy takže sme sa mohli len pozerať. Sem tam mi ušlo kontrolovať chvost a Will na mňa zavrčal aby som sa kontrolovala.

Po pól hodine stopovania sme sa opatrne priblížili k stádu. Obkľúčili sme niekoľko sŕn a tak som poslala dvoch vlkov aby tie srny vystrašili. Neskôr som poslala ďalších vlkov aby srny poslali mojím smerom. Will ma aj so svojou Betou pozorovali. Nenamietal takže to bolo dobré.


Po 15 minútach naháňania ich sme konečne ulovili 4 srny. Svorka bola strašne šťastná. Boli sme dvadsiati takže sme sa pekne rozdelili. Najprv sme sa najedla my a potom sme zvyšky nechali svorke. Podišla som k jazierku a napila som sa. Počula som ako sa niekto zo zadu ku mne zakrada a tak som sa bleskurýchlo otočila. Bol to Will. Neuvedomila som si to. Moje ľudské ja sa chcelo hrať lenže to vlčie ja prevzalo kontrolu a skočila som mu po krku. Začal kňučať a ja som rýchlo odskočila. Ľahla som si a chvost som si stiahla medzi nohy. Will sa spamätal a postavil sa. Členovia svorky sa na nás pozerali. Stiahli sa hneď ako som sa na nich pozrela. Will na nich zavrčal a oni sa ihneď otočili a jedli ďalej. Pritúlil sa ku mne a oblízol mi ňufák. Ale aj tak zostal jeho krk krvavý.


Prišli sme domov nad ránom. Nevedeli sme kde sú Chris a Carol ale nechali sme ich tak. Ešte stále vo vlčej podobe som prišla do svojej izby. Will urobil to isté. Vošla som do sprchového kúta a premenila som sa. Stiahla som po kohútiku a pustila som si teplú vodu. Odrazu som začula ako sa dvere na kúpeľni zavreli a pozrela som sa tým smerom. Bol to Will ihneď som tesáky a pazúre ukryla. ,,Smiem sa pridať?" Ani nepočkal na odpoveď a otvoril následne vošiel dovnútra. Ruky aj nohy som mala strašne špinavé pretože som si ich ešte nestihla umyť. Chytil ma za ramená a zatlačil ma k stene.

Skončili sme v posteli. Chris s Carol vyšli zo spoločnej izby. Pozrela som na ňu, vyzerala strašne nadšene ale zároveň sa začala hanbiť. Ja som sa cítila tak isto. Will ešte spal. Otočila som sa k nemu. Pozrela som sa na jeho husté hnedé vlasy. Mal ich krásne rovné ale odomňa trocha pocuchané. ,,Vieš že keby som ťa nepoznal myslel by som si že si sériový vrah," a krásne sa usmial. Pozrel sa na mňa s jeho hnedo-zelenými očami. ,,Dobré ránko láska." Pobozkal ma tak jemne že som túžila po viacerých bozkoch. ,,Napodobne." A pobozkala som ho naspäť. ,,Idem urobiť raňajky. Počkám ťa dole." S uterákom okolo pásu som ho sledovala ako mizne do svojej izby. Mal krásne vypracovanú postavu.

Zišla som dole umytá, čerstvá a najmä hladná. ,,Dobré ráno." Pozdravila som sa im. Carol sa na mňa pozrela s nadšením v očiach a pozdravila sa mi naspäť. Chris s Willom ma taktiež pozdravili.

Werewolf or Vampire? {Dokončené}Donde viven las historias. Descúbrelo ahora