Werewolf or Vampire? {Dokončené}

Koniec

O niekoľko rokov neskôr.

Ja a Carol sme sa vzali. ,,Zlato odnes Luka do školy prosím." Poprosila ma Carol a ja som ochotne vstal a šiel. Luke má 8 a ešte sme mu nechceli povedať že je iný než ostatní. Je upír a zároveň čarodejník po mame. Carol čaká druhé dieťa a tieto dni je strašne unavená. Tak väčšinu vecí robím ja ale nie je to náročné ako som si myslel. Ruby a Will sa dlho neozvali ale dúfam že sú v poriadku. ,,Tak ahoj. Veľa šťastia v škole." Zakýval som Lukovi a odišiel preč. Potreboval som zájsť do obchodu kúpiť niekoľko veci na obed. Ruby s Willom sa odsťahovali do New Yorku. Svorku ktorú mi tu Ruby nechala sa o niečo rozrástla.

,,Som doma." Ozval som sa Carol aby vedela že som to ja a nikto iný. Cítil som krv a tak som ju rýchlo nasledoval. Carol ležala v kaluži krvi. Dieťa držala v náručí. Žilo. Pozrel som sa lepšie na Carol a trocha som sa započúval. Stále som dúfal že žije. Srdce jej opäť začalo byť. ,,Chris. Čo sa deje? Mala som kontrakcie a chcela som zavolať záchranku lenže som už nestihla. Dieťa sa už pýtalo na svet. Tak som sa snažila ísť do kúpeľne a od bolesti som si nič už nepamätala. Kde je?" Pozrela sa na mňa a keď uvidela že ju mám na rukách tak som jej ho podal. ,,Carol umrela si. Nezaspala si." Zmätene sa na mňa pozrela. Ruky sa jej začali triasť. ,,Buď sa stanem upírom alebo umriem. Nechcem aby deti nemali mamu," smutne sa na mňa pozrela a vedel som čo mám robiť. Doniesol som jej z pivnice jeden krvný vak. Podal som jej ho a napila sa. ,,Daj mi ju. Ty sa daj zatiaľ do poriadku. Neublížiš jej nemusíš sa báť." Usmiala sa a začala sa vyzliekať a šla do vane aby sa umyla. Katherine som zobral a umyl som ju v ďalšej kúpeľni.

,,Budem ťa musieť naučiť sa ovládať." Pozrela sa na mňa a pod očami mala žily a tesáky sa jej začali predierať. Podal som jej pohár s krvou a celý ho vypila. ,,Rozumiem. Luke o tomto nemusí vedieť. Dobre?" Kývol som na súhlas. ,,Idem sa postarať o Kath. Pomôžeš mi?" Spýtala sa ma. ,,Donesieš mi ju prosím?" Bez slova som šiel za Kath a doniesol som ju. ,,Kedy končí Lukovi škola? Úplne mi to vypadlo." Vybral som telefón a pozrel som koľko je hodín. ,,Pól jednej. Idem po neho." Dal som jej Kath a šiel som von z izby. ,,Budem ležať v posteli a budem sa ako keby liečiť. Povieš mu že v nemocnici nie je miesto."

Nasadol som do auta a šiel po Luka. Stále som si opakoval čo mám povedať keď sa niečo pýtať. ,,Ahoj. Ako bolo v škole?" Spýtal som sa keď si Luke sadol pretože nevyzeral že by mal dobrú náladu. ,,Dobre. Môžeme už ísť domov prosím?" Znel nervózne a nedalo mi to. ,,Čo sa deje?" Vypol som motor auta a otočil som sa k nemu. ,,Ublížil ti niekto?" Zapozeral som sa mu do očí. Lenže on to nezvládol a pozrel sa iným smerom. ,,Tak dobre otec. Keď som sa hral Mattom tak som ho nechtiac sotil a on si udrel hlavu do umývadla. Pani učiteľka sa zľakla a šla to povedať pani riaditeľke. Ja som ju začal prosiť a strašne som sa snažil. Silno som sa pozeral učiteľke do očí a ona to splnila. Vrátila sa do triedy a zavolala záchranku. Učiteľka keď sa jej to pýtala riaditeľka že kto to bol tak jej to nevedela povedať." Začal plakať. ,,Luke ideme teraz domov. Neplač. Mama a ja ti to vysvetlíme. Dobre?" Kývol hlavou a pozeral von oknom.

Auto som zaparkoval pred garážou. Vypol som motor a kľúče som si hodil do vrecka. Luke vyšiel von a čakal na mňa. Zobral som ho za ruku a pozrel sa mi do očí. ,,Neboj sa." A vykročili sme k domu. Otvoril som dvere a Luke prvý vkročil. Vyzuli sme sa a šli sme za Carol. Tá akurát dokŕmila Katherine. ,,Carol musíme mu to povedať." Povedal som úplne vážnym tónom. Pozrela sa na mňa. Bolo vidno na nej že je plná obáv. Potom sa usmiala a ukázala Lukovi aby si ku nej sadol.

,,Takže ja som upír? Ako z Twilight ságy?" Zhrozil som sa. ,,Zlatíčko upíri nie sú lampy. Ale áno si upír. Otec ťa to naučí všetko ovládať ale na to je ešte čas. Až keď budeš dospelý tak to pochopíš. A teraz ti chcem ukázať tvoju sestričku Katherine. V nemocnici už nemali miesto takže som musela zostať doma. Luke sa strašne tešil.

Vošiel som do New Orleans. Ruby ma už čakala na vybranom mieste. Patrili sme do spolku Lovcov upírov. Nezabíjali sme tých ktorí sa snažili žiť normálny život ako ja alebo Chris. Zabíjali sme tých ktorí po opakovanom porušení pravidiel stále zabíjali ľudí, nevedeli sa kontrolovať. V New Orleans ich bolo plné mesto dokonca tu boli aj tí ktorých som premenil ja sám pred stovkami rokov.

,,Ahoj. Konečne si prišiel." Potešila sa Ruby a ukázala mi voľné miesto. ,,Cieľ sa volá Lucy Pearce. Zaujímavé meno. Má 200 rokov ale vyzerá na 19. Má blond vlasy a hnedé oči. Postava priemerná." Dotkol som sa jej aby prestala čítať. Napísala som jej na papier: ,,Stojí pri bare a rozpráva sa s nejakým chlapcom." Neobzrela sa. Zapla si prednú kameru na mobile a snažila sa ju nájsť. V tom sa objavila pred nami. ,,Počula som že ma hľadáte." Usmiala sa a sadla si oproti nám. ,,Cudzie rozhovory sa nepočúvajú. Doma ťa to nenaučili?" Ruby sa drzo usmiala a pozrela sa na ňu. ,,Čo potrebujete?" Snažila sa nás ovplyvniť a tak som sa trocha pousmial. ,,Zlatko zavri si ústa a pozorne ma počúvaj," pozeral som jej do očí a ona do tých mojich, ,,pôjdeš von a budeš čakať pri čiernom Mustangu. Myslím to auto. Ja s mojou priateľkou zachvíľu prídeme." Kývla hlavou a bez slova odišla. ,,Mohla by byť na železníku. Poďme už radšej." Pozrela sa na mňa a šli sme preč. Lucy pri mojom aute nestála. Utekala na autobusovú zastávku. Z vrecka som vytiahol malý nôž a hodil som ho do nej. Tá spadla na zem a Ruby za ňou rýchlo bežala. Nôž vytiahla a nenápadne jej zlomila väz. Aj tak ľudia neboli na blízku.

Zastavili sme pri malom opustenom dome. Ruby dvere "otvorila" a šla prichystať miestnosť na Lucy. Ja som ju pomaly vybral z kufra auta a zamieril som k domu.

Položil som ju na posteľ a priviazal som ju o ňu. Zobudila sa. ,,Vieš prišiel si mi povedomí. William však? A toto bude tvoja hračka." Pozrela sa na Ruby ktorá pripravovala železník. ,,Prečo si opäť prišla do New Orleans Lucy? Prečo si sa neučila ako svoj smäd ovládať?" Začala sa smiať. Ruby a ja sme sa na seba pozreli. ,,Upír má byť upírom a nie tým čo si ty a tvoj brat. Úplne ste zabudli aké je to užívať si nekonečný život. Ako sa živiť na smutných ľuďoch. Či niekoho na niečo využiť. Toto je život upíra zlatíčko a nie to že sa staráš o krvný vak. To isté si mi urobil aj ty. Pamätáš? Vtedy som bola milá, naivná a smutná sirota ktorá bola úplne sama. A zjavil si sa ty. Romantický, úžasný a chlap na ktorého každá žena čakala. Netuším prečo ale padla som ti do oka. Smutné dievča. Celú noc si sa mi venoval potom si mi niečo dal do vody a zlomil mi väz. Keď som sa zobudila bol si preč a ja som bola upír. Ďakujem. Prvé roky som sa určila čo môžem čo nie. Potom som sa skamarátila s čarodejnicou a tá mi urobila náhrdelník s ktorým som mohla chodiť na slnko. Potom som sa učila ako ľudí premeniť a ako ich ovplyvniť." Nemohol som ju ďalej počúvať a tak som jej vyrval srdce z tela. ,,Výborne Will a teraz?" Ruby mávla rukou a všetko začala liať benzínom. Vyšli sme z domu a Ruby škrtla zápalkou. Dom horel a šli me domov. ,,Poďakovala ti. Možno si ju vytiahol z ľudských trápení." Boli sme na pól ceste k Chrisovi. Netuším ako dlho sme sa videli. ,,Niektorí to príjmu ako dar. Druhí ako prekliatie. Ako si to zobrala ty?" Spýtal som sa jej. ,,Ako dar. Pretože mám teba. Spolu sme tím. Si moja polovička." Usmiala sa a pobozkala ma na líce.

Zaklopal som na dvere. Ruby bola za mnou. Dvere otvoril malý chlapec. Bol celý ako Chris keď bol malý. ,,Je ocko doma?" Spýtala sa Ruby. ,,Luke kto je tam?" A k dverám pristúpil Chris. So slzami v očiach sa na mňa pozrel. ,,Ahoj braček." Usmial som sa na neho. ,,Smieme?" Chris aj s jeho synom Lukom nám uvoľnili cestu. Chris objal Ruby a potom pristúpil ku mne. ,,Chýbal si nám. Luke toto je tvoj strýko Will a toto je tvoja teta Ruby." Zakýval som na neho a Ruby si ku nemu kľakla. ,,Kde máš mamku? Chcela by som ju vidieť." Ukázal na schody a Ruby zobrala Luka za ruku a šli za ňou. ,,Aj ty si mi chýbal brat môj." A vošli sme do vrúcneho objatia.