Werewolf or Vampire? {Dokončené}

XIII.

Chris ma odviezol domov. Bola som rada že som sa mu mohla zdôveriť a všetko mu povedať čo som si o ňom myslela. Vchodové dvere som odomkla a následne vošla dovnútra. Isabell sa tešila a potom podišla k svojej miske a naznačila mi aby som jej dala večeru. Vošla som do kuchyne umyla som si ruky a dala Izzy jesť. Zapriadla a šla sa najesť. Keď som už bola v tej kuchyni tak som si urobila menšiu večeru. Zapla som televízor, sadla som si na gauč a večeru som začala jesť. Hore som nebola dlho a v telke nič dobré nedávali a tak som sa rozhodla že pôjdem radšej spať.

Zobudila som sa o 6 ráno. Izzy ležala vedľa mňa a tak som vstala šla do kúpeľne, tam sa umyla. Zišla som do kuchyne, zapla rádio, dala Izzy raňajky a sebe som si ich urobila tiež. Carol sa mi neozvala a Chris ešte najskôr spal. Dnes bolo pekné počasie a tak som sa rozhodla ísť von.

Šla som do lesa. Moja prvá voľba bola ísť do parku ale mohlo tam byť veľa ľudí, ktorí by sa tam zabávali a ja som si potrebovala vyčistiť hlavu. Prechádzala som sa popri jazere. Potom som prešla k malému potôčiku. Na lúke popri lese sa pásli srnky, veveričky skákali po stromoch a vtáčiky krásne spievali. Pri stromoch boli machy, ktoré tvorili cestu k lúke. Bolo to pekné ale po machu som chodiť nechcela. Na jeho konci sa objavila srnka. Videla ma ale z nejakého dôvodu sa ma nebála. Ešte chvíľku som tam postávala a potom šla ďalej.

Domov som prišla okolo 9:00. Isabell sa tešila že som prišla ale hneď chcela jesť. Dala som jej menšiu rybiu konzervu. Sebe som nakrájala zeleninu a urobila toast. Zavolal mi Will.
,,Ahoj, šla by si si dnes zastrieľať?"
,,Jasné. Kedy? Pôjde aj Chris?" Povzdychol si a ja som prekrútila očami.
,,O 12:30. Chris má niečo vybaviť čiže nepríde. Ten ťažký terč nemusíš brať. Prídem po teba," pozdravil sa a potom zložil. Zaskočilo ma že má niečo Chris na práci. Len dúfam že to nemá nič spoločné s tými mŕtvolami, ktoré našli roztrhané v lese. Tie zlé myšlienky som hneď zahnala s šla sa prezliecť.

Will už trúbil pred mojím domom a tak som sa rýchlo obula. Tulec so šípmi som už držala v ruke a luk som si zavesila na chrbát. Keď som prišla k Willovmu autu vystúpil a otvoril kufor. Mal tam terč, tulec a luk. Ako som sa na neho pozrela tak ma Will podravil. ,,Ahoj! Mohla by si mi tie veci podať?" Spýtal sa a luk som zo seba dávala dole, podala mu ho a dala som mu aj tulec. Zamierila som k dverám spolujazdca, keď ma William predbehol a otvoril mi ich. ,,Ďakujem, nemusel si," povedala som a on sa len usmial. Obišiel auto a následne nastúpil. ,,Čo musel Chris také vybavovať?" Nedalo mi a opýtala som sa. ,,Vieš tie dve telá čo našli v lese pri rieke? Chris to musel ísť vybaviť pretože to urobil on," vydesila som sa, nepovedal mi o tom, ,,nepovedal ti to však?" Pozrela som sa na neho. ,,Nie a ako o tom môžeš vedieť? Pomohol si mu pritom?" Neodpovedal. Naštartoval a mieril k lesu kde som bola predtým. ,,William? Odpovieš mi prosím ťa?" Pozrel sa na mňa s ustrachaným pohľadom pretože vedel že mi to nemal povedať on ale Chris. ,,Nie. Christopher prišiel domov ako vlk. Mal krvavú papuľu a v diaľke som počul vytie vlkov. Tak som sa ho to proste spýtal. Nepomáhal som mu, Ruby. Viem že som to teraz medzi vami dvoma trocha naštrbil ale nehnevaj sa na neho či na mňa. On ti to povie sám. Tak teraz by bolo lepšie zmeniť tému. Tešila si sa že ideš so mnou?" Nemala som náladu. Will sa na mňa pozrel a na ústach sa mu objavil milý ale aj za to nervózny úsmev. ,,Jasné," zaklamala som a srdce mi poskočilo.

Zastavil pred lesom. Vypol motor a zamieril mi otvoriť lenže ja som si už otvorila sama. Zastavil sa, chvíľu tam stál. Chvíľu som stála aj ja ale keď sa tam ešte stále len tak stál prešla som ku kufru. Rýchlo ku mne podišiel. Podal mi terč i luk, následne si vybral svoje veci aj on. Pozrela som sa na neho. Tulec mal na chrbte a luk mal prehodený cez rameno. Terč držal v ruke. ,,Môžeme ísť?" Spýtala som sa ale nepočul ma. Otázku som zopakovala. ,,Prepáč Ruby. Bol som myšlienkami inde. Samozrejme poďme," vykročil ako prvý a ja som ho nasledovala.

Celú cestu až k vybranému miestu sa mi neprihovoril. Strachovala som sa o neho. Zastavil a terč zavesil k slabý aj tenký konár, ktorý sa následne zlomil. Zahrešil, podišla som k nemu. Ruky sa mu triasli. Zobrala som mu ich do dlaní. Mal ich prekvapivo teplé. Pozrel sa na mňa. ,,Will. Čo sa deje?" Spýtala som sa. Dlane z tých mojich vytrhol a mnou trhlo. Podišiel k terču, zobral ho a zavesil o hrubý, silný konár. ,,Nič som v poriadku," snažil sa mi to vtĺknuť do hlavy ale ja som videla že nie je. Zobral luk a už so šípom natiahol tetivu. Netrafil. ,,Do boha!" Hodil luk o zem. Opäť mnou trhlo. ,,Will!" Zvrieskla som. Pozrel sa na mňa s tým "sacím" upírskym pohľadom. Slzy mal na krajíčku. ,,Čo sa deje?" Opatrne som sa spýtala. Sadol si na suché lístie a ja som k nemu podišla. Hneď sa jeho tvár dala do normálnu. ,,Vieš kto je Hayley? Nezabudla si na ňu však?" Kývla som že viem kto to je. ,,Dnes ju zabili lovci. Snažili sa zistiť kde s Christopherom sme. Ani by ma to tak nesralo keby že nemali ten kôl, ktorý ma môže zabiť. Preto som taký aký som. S Hayley som mal zvlášne spojenie. V mnohých kultúrach sa to nazýva inak. Vycítil som čo sa jej hodilo hlavou ako posledné. Bolo to ako keby varovanie. Chcem sa stať hybridom ako Chris. Ruby ale už sa tak báť nemusíš," vstal zobral luk a šiel vybrať šíp z tulca. Lenže ja som bola rýchlejšia a šíp mu preletel popri hlave a trafil terč do stredu. Vydesene sa na mňa pozrel. ,,To si nečakal však?" Vtedy sa na jeho tvári objavil úsmev a v rýchlosti šíp vystrelil tak že sa zaboril až do stromu. ,,Nevedela som že luk môže vytvoriť takú veľkú nadprirodzenú silu," usmial sa keď som dopovedala a šiel šíp vytiahnuť.

Tak sme čas trávili až do večera. Ukázal mi rôzne techniky ako môžem z luku strieľať a ja som sa ich snažila napodobniť. Pri mnohých sa mi to nepodarilo a tak Will pristúpil ku mne zozadu a tvár dal vedľa tej mojej že som si myslela že ma chce pobozkať. Na pokožke som cítila jeho dych. A na tej mojej sa začali robiť zimomriavky. Raz keď mal tvár vedľa tej mojej, tak ju otočil aby mi mohol niečo povedať. Ale nepovedal a tak som sa na neho pozrela a následne som sa pozrela na jeho pery. Chveli sa mu. Pozrel sa mi nachvíľu na pery aké hneď zrak odvrátil na luk a pokračoval vo výučbe.

Zastavil pred mojím domom. ,,Ďakujem Ruby že si ma vypočula. Ešte raz ti chcem povedať aby si na Chrisa nehnevala a nepovedz mu o Hayley ja mu to poviem sám," hrýzol si do spodnej pery až z nej začal tiecť prúd krvi. Pozrel sa na tie moje. ,,V poriadku Will. Ja už pôjdem domov. Ahoj," vystúpila som a Will urobil to isté. Keď mi podával luk nechtiac som sa mu dotkla ruky. Celým telom mi prešli zimomriavky. Chabo som sa usmiala aby som nejak situáciu zachránila. Luk som zobrala šla som si zobrať aj tulec lenže Will ma zastavil. ,,Ten je môj," a podal mi ten môj. ,,Táto situácia sa zamotáva," pomyslela som si. Kufor auta následne zatvoril a odišiel do auta. Luk som mala v ruke a tulec som si prehodila na chrbát. Vykročila som k domu a otočila som sa, Will už ale na mňa nepozeral a auto otočil a odišiel preč. Prišla som k vchodovým dverám, strčila som kľúč do zámku a kľúčom som otočila. Izzy spokojne priadla v jej "pevnosti". Potichu som luk a tulec odložila. Urobila som si menšiu večeru. V kľude som sa najedla a premýšľala nad dňom stráveným s Willom. Ako sa na mňa pozeral keď hovoril že Hayley zabili. Bol zlomený, smutný ale keď odchádzal tak sa na mňa pozeral ako keby som pre neho bola len obyčajný krvný vak. Som z jeho pocitov celkom zmätená. Večeru som dojedla, vošla som do svojej izby, vyzliekla sa a šla do kúpeľne kde som sa umyla. Rozpustila som si vlasy pretože som ich mala špinavé od prachu. Pustila som na seba horúcu vodu a nechala ju tiecť po tele.

Vyšla som z domu a zamierila som k Chrisovému domu. Cesta dlho netrvala takže som sa ani neponáhľala. Premávka bola celkom kľudná na to že bolo pondelok poobede. V škole som ani Carol ci Chrisa nevidela. Okolo mňa zrazu presvišťalo čierne auto. Pozrela som sa na neho a zistila som že to bol William a zastavil pred mojím domom.