Werewolf or Vampire? {Dokončené}

XII.

,,Ako myslíš že sa z vlkodlačieho kusnutia môže upír zmeniť na hybrida?" Zostal som veľmi prekvapený. Žijem vyše 1000 rokov ale o takomto som ani len raz nepočul. ,,To je určite hlúposť. Nepočúvaj ju Chris," vravel Will tiež trocha roztraseným hlasom. ,,Neviem či to ešte funguje ešte sa mi ani len nespustil vlčí gén. Nechcem ti zbytočne ublížiť Will," povedala Ann a vošla do chodby, začala sa obliekať a chcela odísť lenže som ju zastavil. ,,Som Alfa. Alfy vedia premeniť upíra na hybridy? Nemusíš ísť preč, zostaň u nás o niečo dlhšie," ponúkol som jej. Lenže Will tým nebol nadšený. ,,Síce si Alfa všetkých Álf ale neviem či to funguje aj keď si z polovice upír. Rada by som vám pomohla lenže ja sa nechcem meniť pri každom splne s pocitom že niekomu ublížim. Ďakujem Christopher za ponuku že u vás môžem ostať ale odmietam," otvorila dvere a odišla. Bol som sklamaný že u nás nezostala. Willovi to bolo očividne jedno. Zišiel dole do pivnice a vybral si tam krvný vak. Vyšiel a zamieril do kuchyne po pohár. ,,Chceš?" Spýtal sa. ,,Nie, dík. Prečo si ju tu vôbec vliekol? A nehovor že sa ti páčila. Bola síce milá a zlatá ale nehodila sa k tebe," usmial som sa a pustil von psov. Čo tu Ann-Marie vošla nevedeli sa od nej pohnúť. Asi vedeli že je vlk a možno keby prijala svoj dar tam by bola dobrou vodkyňou. ,,Chcel som si len užiť. Trocha som spanikáril keď som zistil že pochádza z vlkodlačej kráľovskej rodiny. Myslel som že má inakšie schopnosti než hybrid alebo vlkodlak. Ale môžeme to nechať tak?" Kývol som na súhlas. Dvere som zavrel a šiel do svojej izby. Tam som sa umyl, vyvetral a nakoniec šiel spať.

Zobudil som sa o 6 ráno. Umyl som si tvár a zuby. Obliekol sa, psom som dal najesť a šiel sa von poprechádzať. Za našim pozemkom začínal les a tak som tam aj rovno išiel.

Po pól hodine som stretol srnky, veveričky a drobné vtáčiky. Vlčí zrak a upíri sluch je fakt fajn. Počul som v diaľke ako ježko funí a videl som ako sa srnka stará o svoje mláďa v diaľke. Po hodnej chvíli som prešiel veľký kus cesty a došiel som k jazierku. V lese som ešte nevidel ani len nepočul žiadneho vlka a niežeby celú svorku a odrazu som ich videl ako sa pri rieke asi tak 100 metrov predomnou hrajú. Bolo ich asi desať. Začal som sa potichu približovať. Ešte ani jeden si to nevšimol. ,,Len si dávaj pozor Christopher," hovoril som si pre seba. Už som bol o 50 metrov bližšie a skrýval som sa za veľkú skalu. Začalo mi jemne fúkať vietor do tváre. Bol som rád že smerom ku mne a nie k vlkom, ktorých by to vyplašilo. Popozeral som sa po okolí a zazrel som ako sa v diaľke niečo ligoce. Počul som smiech a vedel som že to nie sú poľovníci, ktorí by robili fotografie vlkov vo voľnej prírode. Výhoda hybrida je tá že keď sa mi lámu kosti, pri premene, tak pri tom nekričím. Zmenil som sa teda to vlčej podoby rýchlo som sa rozbehol a vlky zostali pokojné. Ako keby vedeli že som ich Alfa. Pytliaci začali strieľať a ja som sa guľkám úspešne vyhýbal. Vlky začali bežať na miesto kde som sa predtým začal meniť. Skočil som a prvému pytliakovi som roztrhal hrdlo. Raňajky som nemal čiže som bol ako keby na love. Pytliak sa už prestal hýbať a ja som sa rozbehol za druhým. Neutiekol ďaleko. Skočil som na neho zozadu a on si škaredo udrel hlavu o kameň. Lebka sa mu rozbila a krv sa len tak liala.

Vrátil som sa k svorke vlkov. Alfa vystúpil zo stredu svorky a za ním bola Beta. Pozrel sa na mňa s vďačným pohľadom a slabo zavyl. Beta a ostatní ho nasledovali. Ja som urobil to isté a pobral som sa domov. Lenže stále vo vlčej podobe pretože sa mi šaty, ktoré som mal na sebe tak sa roztrhali.

Preskočil som plot. Rocky a Black sa rozbehli oproti mne s vrčaním. Zavrčal som a oni zastavil. Ja som ich obišiel a zamieril som k domu, dvere som nechal otvorené pretože psy by boli samozrejme smädní. Uvedomil som si že papuľu som mal stále od krvi. Keď ma Will videl skoro vyskočil z kože. Zavrčal som aby ho to trocha vystrašilo a premenil som sa naspäť. Rocky i Black sa vrátili na dvor. ,,To si čo robil že si celý krvavý? A vrátil si sa naspäť ako vlk? Inak som v diaľke počul tiché vlčie vytia." Z gauča som stiahol deku, ktorá tam bola prehodená a zakryl som sa. Odrazu niekto zaklopal a ja som šiel rýchlo do izby sa prezliecť.

Zišiel som dole po, teraz už oblečený, a pozrel sa do obývačky. Sedela tam Ann-Marie. Popíjala s Willom burbon, ktorý o ňu nejavil záujem. Sedel pri nej Black, ktorý chcel aby ho hladkala. ,,Ahoj Ann-Marie. Čo tu robíš?" Spýtal som sa a sadol som si vedľa Willa. ,,Dnes si zachránil svorku môjho otca. Ďakujem ti," postavila sa a chcela odísť lenže teraz som jej zastal v ceste. ,,Nemusíš hneď odchádzať. Teraz sa otoč a choď si naspäť sadnúť." Nebola spokojná s tým že som jej povedal aby sa vrátila naspäť. ,,Dnes chcem byť tvojim hostiteľom nechcem aby si niečo povedala a vzápätí odišla," nechcel som aby reč stála a chcel som aby sme sa trocha porozprávali. Black sa od Ann postavil a chcel ísť von lenže dvere na dvor boli zavreté a tak sa Will musel postaviť. ,,Ako si zistila že hryznutím upíra vlkodlakom sa môže zmeniť na hybrida?" Spýtal sa Will skôr než ja. ,,To by ma zaujímalo tiež. Tak Ann?" Pozrela sa na mňa a veľmi jej do reči nebolo. No ale čo mohla robiť keď som Alfa? ,,Stalo sa tak mojej kamarátke. Bola premenená na upíra. Vedeli sme o sebe navzájom ale stále sme sa mali rady. Väčšinou to tak nefunguje. Jedného dňa sa môj brat vrátil domov a začal sa mi ospravedlňovať. Vedela som čo urobil a tak som sa rozbehla a zamierila som k nej domov. Vyliezla som po rebríku a vošla som do jej izby cez okno. Sedela v rohu miestnosti a držala si kolená. Na ramene som uvidela veľké uhryznutie, ktoré sa nehojilo. Pozrela sa na mňa s vydeseným pohľadom, asi sa bála že mi niečo urobí. Pomaly som sa k nej priblížila a sadla si oproti nej. Utišovala som ju. Aspoň som sa o to pokúšala. Začala byť podráždená a prestala Ned sebou mať kontrolu. Videla som v jej očiach rôzne pocity. Bolesť, smútok či dokonca strach z toho uhryznutia. Ide o charakter či sa upír premení na hybrida po pohryznutí. A ona silná bola. K týždeň sa za mnou zastavila. Legendu, ktorú som počula veľmi dávno sa teraz splnila. Ospravedlňovala sa. Rozprávala mi čo počas toho týždňa robila. Ako sa premenila pretože zabila. Vysvetľovala mi že sa jej lámala každá kosť v tele. Potom si pamätala malé útržky keď bola vlkom. Veľmi by sa mi to páčilo keby som mohla byť vlkom ale tá podmienka niekoho zabiť ma nepotešila." Keď som si to s Willom vypočul tak to bolo zaujímavé. Len som dúfal že to Will nebude chcieť hneď využiť. Podmienky vlkodlakov Will vedel. ,,Aha," po tom všetkom čo Ann-Marie povedala povedal len Aha. Ann-Marie odišla asi tak po pol hodine. Will vyzeral ako keby niečo vymýšľal. Lenže ja som si to nevšímal aj keď to budem určite ľutovať. Chcel som sa totiž stretnúť s Ruby. Písal som si s ňou lenže chcela byť s Carol pretože včera bol pohreb jej starej mamy. Dnes mi napísala prvá ona. Dohodli sme si schôdzku lese. Pri tej starej studni kde sme sa prvý krát stretli. Bol som rád že nezabudla.

,,Ahoj," privítal som ju s kyticou lúčnych kvetov. Vďačne sa na mňa pozrela a následne ich ovoniala. ,,Krásne. Ináč čo robí Will? Chcela som sa ťa spýtať že či nemá nič spoločné s tými mŕtvymi poľovníkmi alebo kto to vlastne bol," na tých pytliakov, ktorých som zabil som úplne zabudol. Bol som potom veľmi vyčerpaný vrátiť sa naspäť a zakopať ich. ,,To určite nebol Will," obhájil som ho. Dôveroval som jej ale niektoré veci som proste povedať nemohol. Nechcel som aby sa o mňa či Willa obávala aj keď vedela že nás zabiť nik nemôže. ,,Will ešte stále nemá žiadnu priateľku?" Prerušila moje myšlienky a šiel som jej odpovedať. ,,Nie nenašiel ale keď to na neho príde poviem ti," usmial som sa a pobozkal som ju. Zvyšok dňa sme boli v lese a rozprávali sme sa o ľudskom svete. Rozprávala mi ako sa cítila keď ma prvý krát videla a ako strašidelne alebo príťažlivo som jej pripadal.