Werewolf or Vampire? {Dokončené}

XV.

Keď Will zručal môjho ucha na čo som bol síce pripravený som ho pustil. Bleskurýchlo sa otočil ku mne a spýtavo sa na mňa pozrel. ,,Prečo si ma nevaroval!? Nemusel si ma držať!" Zreval na mňa a John od nás odstúpil. Will sa na nás zmätene pozeral a sadol si. ,,Myslel som si že si mu to povedal," povedal John a sadol si na sedačku oproti Willovi. Začal si ho obzerať. ,,Tak to bolo lepšie. Ďakujem aj za Willa že si prišiel. Potom sa zastavím ak sa premení." Kývol hlavou postavil sa a odišiel preč. ,,Ďakujem Christopher. Pre tvoje tvoje a Rubyine dobro by si ma mal zamknúť do pivnice z jednej z cieľ." Opatrne sa postavil a šiel k schodom do pivnice. Nasledoval som ho. Will sa nechoval ako obvykle a to u neho nebol zvyk a tak som bol pripravený zasiahnuť aj by chcel zdrhnúť. ,,Neveríš mi Chris? Vieš mám dobrý sluch a počujem ako sa tvoje srdce ďalším a ďalším krokom zrýchľuje. Neveríš staršiemu bratovi? Keby to nemalo žiaden význam, myslím to uhryznutie tak tebe a tomu Johnovi vykrútim krk. Ale chcem ešte prežiť niekoľko storočí a tak sa budem snažiť byť milý, poslušný starší brat." Hovoril cestou k prvej cele. Vytiahol som kľúč a dal som ho do zámku. Kľúčom som následne otočil a dvere otvoril.

,,Utiahol si to silno Chris. Ty mi vážne neveríš." Usmial sa a ja som si sadol vedľa neho. ,,Vieš že v takom stave k tebe nebudem môcť chodiť. A nebudem ti môcť nosiť ani krv pretože by si sa mohol odtrhnúť z reťaze doslova. Budeš mať silné bolesti, halucinácie a budeš sa strašne potiť," pozrel sa na mňa či to myslím vážne. ,,Christopher viem čo to tu bude sedieť s týmto uhryznutím. Nemusíš sa o mňa báť. Som starší a najmä ma prekvapuješ že ti na mne záleží. Budem v poriadku." Ľahol si na matrac, ktorý som mu tam doniesol. Mal tam kúsok zvieracej krvi, ktorú veľmi neobľunoval a malú lampu. Telefón som mu zobral a on vedel prečo. ,,Tak sa maj zajtra Will." Kývol rukou a ja som sa postavil a podišiel som k dverám. Zavrel som ich a následne aj zamkol.

Klopal som Ruby na dvere ale neotvárala. Započúvať som sa do zvukov v dome. Jediné čo som počul bol praskajúci nábytok a nespokojná mačka. Žiadna Ruby. Otočil som sa a nastúpil som do auta. Zobral som mobil do ruky a vytočil Rubyine číslo. Odkazová stránka. Napadlo ma kde by mohla byť lenže Carol sa objavila len u nás doma. Nevedel som či sa aj zdržala. Tak som aj tak naštartoval a zamieril som jej domu.

,,Carol? Si doma?" Kričal som a klopal na dvere aby vedela že som to ja. ,,Carol!" Zvrieskol som. ,,Čo sa deje! Nemusíš ziapať ako nenormálny." Dvere sa otvorili a v nich stala Carol. Oblečená v domácom úbore, ktorý sa skladal z červenej podprsenky a krátkych kraťasov. Chvíľu som sa na ňu zadíval. ,,Ehmm. Zem volá Chrisa." Arogantne sa ku mne ozvala. ,,Sorry. Nevieš kde je Ruby?" Spýtal som sa jej. Zbledla. ,,Och bože! Len dúfam že to neurobil." Ztiahla ma dovnútra a dvere zavrela. ,,Zobrali ju lovci. Asi teba alebo Williama chcú nalákať a tak vás oboch zabiť. Chris dostal si dnes nejakú správu. Čo ja viem? SMS alebo e-mail?" Hľadela na mňa s jej modrými očami a jej blond vlasy mala vo vrkoči. ,,Nie vôbec nič. Ale môžem skúsiť Willovi mobil." Zahmatal som vo vrecku na mikine a vybral ho. ,,Will dostal jednu správu. Neznáme číslo. Telefón som odomkol. Čítal som nahlas správu: ,,William Morgan Davidson. Mám tvoju drahú priateľku Ruby. Ak sa do 15:00 hodiny nasledujúceho dňa ty alebo tvoj brat neukážete Ruby sa stane ďalším krvným vakom bez života. Uvidíme sa v starom sklade v meste."

Bol večer a ja som mieril k starému skladu. Carol na mňa kričala a chcela nech prestanem panikáriť a kráčať k autu, lenže neúčinne. Zastavil som. Overil som si adresu a z auta vystúpil. Pred budovou bola čierna dodávka a menším vylepšením. Opatrne som kráčal k dverám skladu. Cítil som Ruby a ďalších 4 chlapov. Vedel som že mňa zabiť nemôžu ale aj tak som počúval zvuky skladu a pachy ľudí. Vedel som z "vyčítať" ako sa Ruby či tí druhí cítili. Ruby bola veľmi vystrašená. Chlapi boli ako keby bez emócií. Ruby uniesli tak aby sa nevedela brániť.

,,Vítam ťa Christopher. Nemusíš byť hneď nasratý. Veď ten ľudský odpad visí za ruky a nevie sa nadýchnuť. Poslúž si a sadni si. Pozrel som sa na Ruby. Bola vydesená, spotená a lapala po dychu stali pri nej dvaja chlapi. Pri hlavnom lovcovi bol len jeden taký istý ako tí dvaja pri Ruby. ,,Som Argon Nurtim. Chlapca ktorého zabil tvoj brat bol Thomas Nurtim. Môj syn. Zlomil mu väz." Arogantne som sa usmial. ,,Som Pôvodný a navyše prvý hybrid svojho rodu mňa žiaden lovec nezaujíma. Ja len chcem čo je moje. Váš syn mal na výber. Buď upír alebo smrť. Vybral si možnosť B. Nemôžete z toho vyniť môjho brata! Tak to chcel Thomas." Prudko sa postavil a porezal ma nožom po tvári. Sykol som od bolesti a krv si z tváre utrel. Rana sa začala hojiť. Začal som zúriť na tvári som mal síce arogantný úsmev lenže tvár sa mi začala meniť a bol som pripravený všetkých vysať a nechať ich tak. ,,Láskavo tie žily a tesáky skry." Pazúre na rukách som si nechal ale tie si aj tak nevšimol. ,,Mal som celkom zlý deň Argon," postavil som sa a traja chlapi sa ku mne priblížili, ,,brata mi pohrýzol vlkodlak. Tvár mi porezal cvok a navyše mi za chrbtom stoja dve zdegenerované gorily." Rýchlym otočným som ich podrezal. Následne som krv na pazúroch ochutnal. ,,Dobrá. Tak a teraz si tu len ty a ďalšia gorila. Čo budeme robiť? Na hry potrebujeme párny počet. Máchnutím ruky som chlapovi stojacému vedľa Argona rozpáral brucho a tomu vypadli vnútornosti. ,,Zostali sme už len my dvaja Argon."

Moje oči sa ako zlato rozžiarili a spolu s Argonom sme si sadli. ,,Celkom nevycvičení na lovcov hybridov a upírov. Nemyslíš?" Argon nevedel čo robiť. Podišiel som k nemu a nôž som mu z ruky vytrhol. Porezal som ho a následne som jeho krv ochutnal. Čistá, žiaden Železník. ,,Žiaden Železník. Si horší než som si myslel." Zahľadel som sa mu do očí. Mal ich zelené. ,,Odídeš z tohoto mesta. Budeš si myslieť že si mňa a Willa zabil. Budeš ďalej pokračovať v love. Na Ruby zabudneš." Prikývol postavil sa a odišiel. Rýchlo som prišiel k Ruby. Odviazal som ju a padla mi do náručia. Zachytil som ju a doniesol do auta. Zamieril som ku mne domov.

Dal som ju na svoju posteľ prikryl som ju s dekou a šiel jej uvariť čaj. Začul som Willa ako kričí aby ho otec nechal na pokoji. Dal som variť vodu a rýchlo som k nemu šiel. Bol úplne spotený. Na rukách mal krvavé stopy. Udieral do stien. ,,Chris, pomôž mi!" Kričal na mňa a stále prosil aby ho otec nechal. Otec nebol zlý ale mal pevnú vôľu. Keď Will niečo urobil zle tak za to pikal. Voda zovrela a ja som sa vrátil do kuchyne. Zalial som čaj a odniesol som ho Ruby. ,,Chris. Si tu. Bála som sa." Čaj som položil a prišiel som k nej. Objal som ju ako nikdy. Cítil som z nej čudný pach. Už nemala tu sladkú vôňu človeka ale niečoho iného. Odtiahol sa a podal som jej čaj. ,,Oddychuj. Ja si idem zavolať." Zišiel som do obývačky. Tak už sedela Carol. ,,Ako jej je?" Spýtala sa ma. ,,Neviem čo je s ňou. Nemá ľudskú vôňu ako predtým. Carol musíš mi pomôcť." Nebola tým nadšená ale šla so mnou. ,,Carol? Kde si bola?" Ruby sa rýchlo postavila. Carol ju objala a zo svojho vrecka vybrala malý nôž. Porezala sa na zápästí. ,,Potom mi dáš svoju krv." Povedala. Obaja sme sa pozreli na Ruby. Tá mala svoje havarano čierne vlasy rozpustené a siahali jej až k lakťom. Zelené oči sa jej zmenili na výraznejšie a žili sa jaj objavili pod očami keď išla niekoho "vysať". Na rukách mala pazúre a zuby sa jej zmenili na tesáky. Rozbehla sa za Carol ale ja som ju zastavil. ,,Ach moja hlava!" A držala si ju. Hrýzol som si do zápästia a do pohára na Whisky mi kvapkala krv. Podal som ho Carol. Zdesene som sa na Ruby pozrel. ,,Pozri sa mi do očí." Prikázal som jej a tak to aj urobila. ,,Upokojíš sa. Sadneš si na posteľ a povieš nám všetko čo sa stalo." Dopovedal som a už to všetko šla urobiť. ,,Pila som drink, ktorý mi urobil ten Argon. Mal zvláštnu chuť ale vypila som ho. Nechcela som ho uraziť pretože bol mamin príbuzný. Potom ma chytil za hlavu a......" Vydesene sa na mňa pozrela. ,,Chris. Nie! To nemôže byť pravda!" Začala plakať. Objal som ju a Carol pristúpila a začala ju utišovať. Musím ísť za Willom. Ešte chvíľu to bude trvať." Bolo 6 hodín ráno a Will sa už mal premeniť na hybrida.