Ta výjimečná /StudioMoonTV/

*2*

Pohled Moona:

Keď som došiel tým strašným vlakom domov, len som si lahol na postel a myslel na ňu. Prečo som taký idiot?! To si neuvedomim, že poviem nahlas a už je za mnou Klára.

K: Čo tu tak reveš?
Ja: Ako by si sa cítila keby ti niekto odmietol objatie?
K: Neviem ... Asi by som bola smutná. Prečo?
Ja: Ehh... Takže je na mňa naštvaná a ešte k tomu smutná. (Poviem si skôr pre seba, ale Klára to počula.)
K: Ty si niekomu odmietol obetie?
Ja: Omylom.
K: Tak si sa jej mal ospravedlniť nie?
Ja: Nerieš to jo?
K: Dobre... A ako bolo inak na utuberingu?
Já: Jo... v pohode.
K: Boli tam nejakí tvoji fanúšikovia? Vyfotil si sa s niekým? Dostal si darčeky?
Já: (V tom som si spomenul na tašku čo mi dala. Vyskočil som z postele a hľadál tu tašku v mojom batohu.)
K: čo je? Si sa nejako rozosmial.
Já: Niečo pre teba mám.
K: Naozaj? On si niekto vzpomenul aj na mňa?
Já: Hej...
K: Čo si zas posmútnil?🤨
Já: Tie darčeky mám od nej.
K: Od koho?
Já: Od tej čo som jej nedovolil ma objať.
K: Aha...
Já: (Konečne... vytiahol tu tašku z batohu. Otvoril som ju a videl:
Strašně moooc vecí pre mačky, krabičku ku torej bol lístok "pro Klárku" a obálku [asi pre mňa]).
Já: Tu máš. (podal som krabičku Kláre)
K: Ďakujem! (objala ma a odišla do vedlejšej izby.)
Ani som sa nepozrel na tu obálku a už bola spať aj s náhrdelníkom s príveskom mikrofonu.
Já: Páči sa ti?
K: Strašne! Eště nikdy som nedostala od fanušičky náhrdelník.
Já: No vidíš. Všetko je raz poprvé. Teraz už ale choď preč. Chcem niečo prečítať.
K: Ooo... Dopis jo?😏
Já: Prestaň! Choď obdivovať svoj náhrdelník a daj pokoj!
K: Už idem. (Odišla. Konečne klud!)
Otvoril som obálku a na mňa vypadol list. ~nebudu tu psát ten dopis. Bych vás unudila k smrti xd~
Bolo to strašne pekne napísané. Dokonca aj slzička spadla, ale posledných pár viet ma zarazilo. "Doufám, že se ti dopis líbil a abys nežárlil na Kláru posílám menší dárek. Splň si své sny." Tak toto keď som dočital ma zamrazilo. Pozrel som sa na obálku a pomaly ju otvoril.
NO TO SI ROBÍ PR***! Toto som musel povedať nahlas. To už ale Klára vtrhla do izby.
K: Čo tu tak kričíš!?
Já: Si to prečitaj. (podám jej dopis)
(Po 5 minutách čo to čítala...)
K: No? A čo ti dala? (podal som jej obálku)
K: NENE! To musí byť prank!
Já: Nieje.
K: A to je od tej čo si odmietol hej?
Já: Hmm...
K: Tak to si vačší debil než som si myslela.
Já: Já viem...
K: A ako to využiješ?
Já: Já neviem...
K: Premysli si to dobre. Predsa len je to velký dar.
Já: já viem. A to kúpila eště darček tebe a Jackie.
K: Je veľmi milá. Je mi jej naozaj lúto keď si jej takto ublížil.
Já: Ma to vážne mrzí.
K: To verím. Obvzlášť po tom dopise.
Já: Hmm... Nechaj ma chvílu osamote. Idem zavolať MaTTemovi.
K: Jasne. (Odišla)
Išiel som na TS sa porozprávať s Mattemom.
Já: Čus.
Ma: Čau. Co potřebuješ?
Já: Vieš ako mi ta fanušička dala ten darček?
Ma: No?
Já: Pozri (Poslam som mu fotku s dopisom)
(po 5 minutách co se maTTem soustředil na čtení dopisu)
Ma: No... A co ti poslala?
Já: Tu. (Poslal so mu fotku obálky)
Ma: NENE!
Já: Hej...
Ma: Tak se kkt? Ona ti tu rozlejvá srdce v dopise, pošle ti peníze na splnění tvých snů a tys jí udělal tohle?
Já: Já len neviem ako sa jej mám ospravedlniť.
Ma: Taky neviem. Prostě ji zkus najít.
Já: Ako? Nevim ani ako sa volá.
Ma: Pravděpodobně tě sleduje na instagramu tak zkus hledat tam.
Já: Dobre. Dík za radu. Čau. (Ukončil som to a išiel sa pozreť na ten instagam.)
O 3 hodiny později...
Já: Nie! To nejde!
K: Nevrieskaj tak! A čo sa vôbec stalo?

Já: Hladám tu čo mi toto dala. (Ukážem na dopis vedla mňa)
K: Aha... A ako ju chceš nájsť?
Já: Na instagrame, ale mám 100K ľudí takže musím všetkých prejsť.
K: To si tu robil tie 3 hodiny?!
Já: (Pozriem na čas) Asi už to tak bude.
K: Ty si fakt stratený prípad. Koľko si toho prešiel?
Já: Iba 10000 ľudí.
K: Tak to prajem veľa šťastia. (Odišla)
Já: Táák (chrúme si prstami) Ide sa hľadať ďalej.
O 5 hodin později...
ležím na posteli a stále prechádzam každý kanál čo ma sleduje. Zatvárajú sa mi oči, ale stále neprestávam dúfať...
O 5 minut později...
Pohled Kláry:

Já: (Pôjdem dať bratovi dobrú noc.) Išla som teda k bratovi do izby, ale to čo som uvidela ma zarazilo. Spal so zapnutým mobilom v ruke, s listom vedľa seba a telefón držal pevne ako by to bolo to najdoležitejšie v jeho živote. Vážne mu to bolo ľúto. Bolo to na ňom vidieť. Takto ešte nikdy nebláznil. Ale aj tak som ho musela zobudiť. Spal v oblečení. Jemne som ho pohladkala po hlave a šepla ,,Vstávaj šípková Ruženka''
On: (Rozospalo) Čo? nechaj ma byť.
Já: Vstávaj. Musíš sa prezliecť.
On: (Stále rozespale) Nechhaj ma.
Já: Takže mám zverejniť všetky tie tvoje momentky?🤔😝
On: Klára neštvy ma. Dnešok bol fakt na nič tak má aspoň ty neser.
Já: (Vytiahla som ho z postele) Prestaň ju hľadať a začni sa správať normálne. Takto si sa nikdy nesprával.
On: Nepleť sa do toho. Je to moja vec či budem spať alebo nie, ale inak ďakujem za prebudenie. Môžem ju hľadať ďalej.😝
Já: Ehhh... Nechaj to už! Nemá to cenu! Správaš sa ako...
On: Ako?
Já: (V tej chvíli mi to došlo) Ako zamilovaný.
On: (Totálny výbuch smiechu) Tak ten bol dobrý!😂
Já: A kto iný nespí aby jej mohol napísať? Kto iný zaspáva nad Instagramom, kde jej hľadá viac ako 8 hodín? Kto iný si vyčíta že ju ranil? Kto? Ty!
On: Nekrič na mňa a už toho nechaj. Chcem sa jej len ospravedlniť.
Já: To určite. (Odsekla som a odišla. Nemám náladu sa s nim hádať.)

Pohled Moona:

Čo to malo znamenať? No nič... idem jej zase hľadať.

Pohled Kláry:

Keď som sa vrátila k sebe do izby premýšľala som na tým ako by som mu mohla pomôcť. Potom ma napadlo, že zavolám MaTTemovi. S ním jediným sa viac bavím z kamarátov Sama. Vytočila som jeho číslo a dúfala, že nespí.
On: No? (Rozospale)
Já: Ahoj, prepáč že volám tak neskoro. Nevzbudila som ťa?
On: To je v pohodě. Co potřebuješ?
Já: Vieš... To je na dlho. Nejdeš na TS?
On: Dobře.
Já: Okey. (Ukončila som to a išla mu zavolať cez TS)
On: No? Co je tak důležitý, že mi musíš volat ve 2 ráno?
Já: Ide o Sama. Je divný. Hľadá nejakú babu a ponocuje.
On: Jo tohle... víš on dneska na tom Utuberingu potkal jednu svoji fanynku a když ho chtěla obejmout tak jí uhnul a ona se rozbrečela. Je mu jí líto, tak si to vyčítá.
Já: To viem, ale on nie je taký, že by kvôli fanúšičke ponocoval a hladal ju.
On: Co tím myslíš?
Já: Myslím si že sa mu páči.
On: (Smích) Ne to fakt ne. Vážně se jí chce jen omluvit. Věř mi.
Já: Keď myslíš...
On: Kláro... Se Samem se znám už vážně dlouho a nemyslím si, že by se takhle jednoduše zamiloval. Ještě k tomu do fanynky.🙄 Vážně. Nejde mu o nic jiného, než aby se jí omluvil. Myslím, že se takhle chová hlavně kvůli tomu dopisu. Ta holka mu to napsala vážně moc hezky.
Já: Ty si to čítal?
On: Jo. Sam mi to poslal.
Já: Takže vieš aj o tom darčeku a o všetkom?
On: Jo.
Já: A to ti príde normálne ako sa správal?
On: Normální ne. Byl smutnej. Říkám, že je mu to líto.
Já: Ty si ho ale nevidel ako zaspal nad telefónom a tým listom. Ničí ho to. Robí že všetko zvládne sám, ale pri tom potrebuje pomôcť.
On: Hele nech ho. On se vrátí do normálu. uvidíš.😉
Já: Dobre. Nechám ho b... [MÁM JU!]
On: Kdo to tam tak křičí?
Já: Sam. A o tomto hovorím. On... (Sam vtrhne do izby a ako uvidí že máme videohovor s Matym vrhne sa ku monitoru.)
Mo: Čau Mattem! Že je to ona!? (Otočí telefon k obrazovce)
Ma: Asi jo. Vypadá to jako ona.
Mo: YES! Ďakujem! (S radosťou vybehne z izby)
Já: A toto ti divné nepríde?
On: Má jen radost. Sama jsi říkala, že jí dlouho hledal.
Já: Ale až takú?
On: Nech ho bejt. On se uklidní. Ahoj, jdu spát.
Ja: Ahoj a dobre sa vyspi.
On: Ty taky. (Ukončil to)

Pohled Moona:

Keď som vybehol z Kláriny izby išiel som k sebe a napísal jej ,, Ahoj, chcem sa len ospravedlniť za to popoludnie. Mrzí ma to. Ďakujem za darčeky a dúfam že už sa nehneváš. ''
To už za mnou stála Klára a sledovala čo robím.
Já: Môžeš ma nechať chvíľu na pokoji?
K: Prepáč. (Odišla)
Konečne! Môžem v pokoji zaspať! V tej radosti mi zabzučal mobil v ruke.

~Čauky mňauky! S dalším týdnem je tu i další kapitola. Doufám že zlepšila náladu a u další kapitolky ahuuj! /1555 slov/^-^~