Line on paper

4. 𝐡𝐞

,,Ak sa môžem spýtať, tak ako sa volá ten 'on'?"

,,Volá sa, alebo teda, mal by sa volať, ak by niekedy existoval, Park Jimin."

,,Jungkook? Neviem, aká je to náhoda, ale má rovnaké priezvisko ako ja," pousmiala sa. ,,Ale je to tretie najrozšírenejšie priezvisko v celej Kórei, takže pochybujem, že to má nejakú spojitosť." Opätovne kus posmutnela.

,,Ale on nikdy neexistoval, neexistuje a ani existovať nebude," pošepol som.

,,Kookie, ja sa o sny zaujímam už od mojich dvanástich rokov. Niečo som sa za tú dobu naučila. Naučila som sa hlavne to, že sny si nedokážu vytvoriť nové tváre! Ak by som to mala vysvetliť, tak ide o to, že v snoch môžeš vidieť len toho, koho si niekedy videl, aj ak to bolo len raz za život a na zlomok sekundy. Vo snoch, rovnako aj v kóme, sa ti premietajú tieto momenty a poupravujú sa do nejakých životných udalostí.
Čo to znamená v preklade? Znamená to to, že Jimin musí existovať, alebo musel existovať. Neexistuje ani len porucha, pri ktorej sa ti vo sne nové tváre vytvoria. Jednoducho nie."

,,Ty si myslíš, že Jimin bol alebo je skutočný?"

,,Nemyslím si to, ale viem to na 100%! V Británii mám aj kamarátku, ktorá sa v snoch orientuje viac a dlhšie ako ja. Ak chceš, môžem jej napísať! Môže sem aj prísť a porozprávate sa, potom Jimina spolu môžeme nájsť. Ja ti veľmi rada pomôžem!"

,,Rosé, ty by si toto všetko bola schopná zariadiť pre niekoho, koho vlastne vôbec nepoznáš?"

,,V živote ma naplňovalo len tancovanie. Teraz, keď to mám zakázané, si musím niečo nájsť. Tak mi napadlo, že prídeme na túto záhadu!"

,,Ale to bude trvať strašne dlho a čo ak na konci všetkého prídeme na to, že Jimin už vôbec nie je?"

,,Budeš mať o trápenie menej v tom, že už budeš vedieť, kto to bol."

Na pol minúty som sa zamyslel. ,,Máš pravdu. Ja ale verím v to, že je tu medzi nami. Strašne ti ďakujem, že mi pomôžeš a neodsúdiš ma." Opätovne som ju objal okolo ramien.

,,Nemáš vôbec zač, Kookie. Idem si na izbu po mobil a napíšem Perrie. To je tá moja kamarátka z Británie."

,,Dobre, ja tu zatiaľ počkám."

,,Okay, o chvíľu som tu. Nemám ďaleko izbu."

Rosé prišla naozaj rýchlo aj s mobilom v ruke. Zatvorila za sebou dvere a dotlačila sa ku mne.

,,Napadlo mi, či by sme jej nechceli skôr zavolať. Do ničoho ťa nenútim, len by to bolo také viac osobné."

,,V pohode, môžeme, len... Ako sa dorozumieme, keď je z Británie a my z Kórei?"

,,Už som čakala, kedy sa ma toto opýtaš! Už tu bola veľakrát a od malička sa učila Kórejčinu. Nerozoznal by si jej Kórejčinu s normálnym Kórejčanom ako sme my."

,,Tak v tom prípade sa hovoru brániť nebudem," usmial som sa. Komunikovať v angličtine mi vôbec nešlo, aj keď by to mal byť ,,celosvetový" jazyk a na sedemnásťročného chalana by som ho mal mať už zvládnutý. Rosé klikla na jej mobilné kontakty, v ktorých musela ísť nižšie. Má celkom dosť kontaktov. Musí byť obľúbená. Úprimne sa nečudujem, lebo je naozaj veľmi sympatická. Rozklikla jeden kontakt. Pravdepodobne na tú Perrie a stlačila telefónne číslo, ktoré sa následne premiestnilo do stredu obrazovky. Prstom ťukla na hlasný režim, aby sme hovor počuli obaja.

Mobil nezvonil ani tri razy keď sa od mobilu ozval hlas.

,,Annyohaseyo, Rosé!"

,,Annyohaseyo, aj tebe, Perrie!"

,,Čože sa deje, že takto voláš? Si na tom už lepšie?"

,,Meh, o mojom zdravotnom stave sa porozprávame inokedy. Teraz máme vážny problém, s ktorým si myslím, že by si nám mohla práve ty pomôcť."

,,Rada pomôžem s hocičím. Ako ale myslíš to 'nám'?"

,,Mám tu kamaráta, ktorý má naozaj podľa mňa vážny problém so snami. Nemyslím si ale, že sa to dá nejako zrozumiteľne vysvetliť po telefóne, Pezz..."

,,Chcela som ti zavolať s tým, že si ma zavolali do Kórei! Mala by som tam byť najmenej na mesiac. Stavím sa za vami a všetko mi poviete. Dobre, decká?"

,,Svätá Perrie! Ty si najlepšia! Jasné, že sa stav! Naozaj potrebujeme pomoc!"

,,Už sa na vás oboch teším. Som naozaj zvedavá, čo sa deje."

S týmto obe hovor ukončili. Dúfam, že mi Rosé a Perrie pomôžu.