Line on paper

12. 𝐇𝐨𝐛𝐢, 𝐰𝐞 𝐧𝐞𝐞𝐝 𝐡𝐞𝐥𝐩.

Na miesto stretnutia, pred matričný úrad, kde som sa mal stretnúť s Pezz, som aj s tými ohavnými barlami došiel presne o tri minúty skôr. Moja radosť z predčasného príchodu však netrvala dlho, lebo hneď som naproti chodníka uvidel Pezz ako sa na mňa usmieva a následne po tom, čo sa na semafóre objaví zelená prechádza cez danú cestu.

,,Ahoj, Kookie." Na privítanie ma objala.

,,Ahoj, Pezz." Pozdrav aj objatím som jej opätoval.

,,Poďme rovno dnu, je naozaj celkom zima."

Vošli sme do budovy a vybrali sa hneď pravdepodobne za Pezziným kamarátom, ktorý tu pracuje. Došli sme k nejakému okienku, za ktorým sedel mladý muž s hnedými vlasmi a Pezz hneď prehovorila.

,,Ahoj, Yoongi. Dlho som ťa nevidela, bolo by treba už niekedy pokecať. Nevieš, prosím, kde sa teraz nachádza Hobi?"

,,Ahoj, Perrie. Hobi by mal byť vo svojej kancelárii, dovediem vás tam." Vyšiel spoza toho okienka. ,,A áno, pokecať niekedy musíme. A kto je toto?" ukázal na mňa.

,,To je Jungkook, kamarát, ktorý mi posledné dni zabáva môj nudný život, práve preto ideme za Hobim, aby sme poznali odpovede na nejaké otázky."

,,Predpokladám, že niekoho hľadáte." Pousmial sa. Bude to znieť zrejme čudne ale pripomína mi strašne nejakú mačku.

,,Ako inak, Yoongi. Vždy niekoho hľadám." Zasmiala sa aj Pezz.

Zastavili sme pri tmavohnedých dverách na konci chodby s menovkou 'Jung HoSeok', takže sme pravdepodobne boli na mieste. Moje tvrdenie sa potvrdilo, keď Yoongi zaklopal na dvere a následne ich otvoril.

,,Zlato, čo potrebuješ?" ozval sa hlas akonéhle Yoongi vošiel dnu.

,,Vediem ti návštevu, opätovne budete zrejme niekoho sledovať." Aj s Pezz sme vošli do miestnosti v ktorej bol stôl s veľkým počítačom za ktoým sedel opätovne mladý muž s gaštanovo hnedými vlasmi.

,,Jéj, ahoj Pezza! Dlho som ťa už nevidel. A ty si...?" Pozrel sa na mňa aj Pezz s úsmevom. Má naozaj pekný úsmev.

,,Jungkook. Jeon Jungkook, teší ma," predstavil som sa.

,,Jung Hoseok, stačí Hobi. Tiež ma teší. Takže, čo by ste odo mňa potrebovali?"

,,Ja pôjdem späť na miesto, lebo ma šéfka zabije, tak papa." Yoongi podišiel k Hobimu a pobozkal ho. Wow. Nečakal som, že by sa niekto bozkával pred niekým, v podstate, cudzím.

,,Dobre, zlato. Tak ahoj, a po šichte čakaj, ako vždy."

,,Jasné, neboj. Čaute," pozdravil sa aj nám.

,,Takže," začal Hobi ,,koho budeme stalkovať tento raz, Pezz?"

,,V podstate sme sem prišli len zistiť, či sa tu narodil, poprípade zomrel jeden človek."

,,Ok, bez problémov. Meno?" Obaja sa pozreli na mňa a ja som podišiel k Hobimu a jeho počítaču, aby som videl všetky tie zázraky, ktoré sa tu budú diať.

,,Park Jimin." Povedal som neutrálnym hlasom.

Hobi začal jeho prstami ťukať písmená do klávesnice a mohol som vidieť, ako sa postupne filtrujú mená, až tam zostalo... nič.

,,Nikoho takého tu nemám, Jungkook. Je mi to ľúto." Zarazene sme sa všetci pozerali na obrazovku, kde nesvietilo ani jedno meno.

Nebudem klamať, ale bolo mi naozaj zle. Bol som smutný, sklamaný a zároveň aj trochu naštvaný. Ako to, že tu nič nie je? Od začiatku som hovoril, že jednoducho nikto taký neexistoval a oni mi neverili. Teraz mi bolo už všetko jedno. Bolo mi jedno, že nie som v miestnosti sám a nechal som moje oči sa zalesknúť.