Line on paper

11. 𝐬𝐞𝐜𝐫𝐞𝐭

Chorá sušinka^^: Mám rodičov roka :) Asi by sa ti nedalo ísť von hneď zajtra, kedy ťa pustia, že?

Rosie ^^: Podľa mňa by sa mi dalo ^^ Čože sa stalo?

Chorá sušienka^^: Vieš, ako som ti písal o tom liste s tým menom. Otec sa mňa a mamy teraz pri raňajkách spýtal na to, čo sa včera stalo. Mama stále chodila okolo horúcej kaše, a tak som sa otca spýtal na rovinu, že ako kto to je, a prečo sa na nás jeho rodičia hnevajú. Jeho odpoveď bola ako za všetky peniaze :) Povedal nadávku a s mamou sa na seba vystrašene pozreli :) Vieš, nemá cenu to z nich dostávať, na túto záhadu sa vrhneme hneď ako vyriešime prípad Jimina.

Rosie ^^: Ty brďo. Takže rodičia ti tu niečo taja (^.^) Ak mám zájsť do mojich teórii, na ktoré som si rezervovala celé poznámky na mobile :3 Podľa mňa majú Jimin a Minie viac vecí až neprirodzene rovnakých! To už som ti ale písala, ale ty si to ignoroval.

Chorá sušienka^^: Vymenuj.

Rosie ^^: Takže.
Po prvé: Obaja prišli v podstate naraz a to po tej nehode.
Po druhé: O Miniem niečo tvoji rodičia vedia a rovnako aj o Jiminovi, keď si sa prebral z kómy a pýtal si sa na Jimina, tak si opísal že sa tvárili rovnako ako teraz, keď si sa pýtal na Minieho (áno, pamätám si všetko!)
A po tretie: Tie mená, sú si strašne podobné. Sám si sa nad tým určite zamyslel , že Jimin, Ji - Min, Minie=Min=Jimin
To je až prehnane veľa náhod, Kookie, nemyslíš si?

Chorá sušienka^^: Nad tými menami som sa zamýšľal, ale to po prvé a po druhé mi vôbec nenapadlo. Ale aj tak ako by sme mohli na základe tohoto posúdiť, či je to tá istá osoba, Rosé?

Rosie ^^: Nehovorím, že je to na sto percent tá istá osoba, len hovorím nejaké dôkazy, prečo by to podľa mňa mohla byť jedna osoba ^^

Ozvalo sa pomerne tiché zaklopanie na dvere mojej izby a moja hlava sa otočila za zvukom. V dverách stál otec aj s mamou. Usmiali sa na mňa a bez môjho vyzvania začali kráčať ku mne na postel. Zablokoval som si obrazovku mobilu a hodil ho pod vankúš postele, ako mám vo zvyku.

,,Prišli ste mi zasa vysvetľovať, že sa nemám do ničoho miešať?" spýtal som sa s nezáujmom v hlase, keď si ku mne prisadli na posteľ.

,,Dá sa to tak povedať," začal otec. ,,Vieš, jedná sa o veci, o ktorých sme ti nemali hovoriť, ani keď si bol malý. Mysleli sme, že si si tieto informácie nijak neuchoval a že si na to jednoducho zabudol. Vieš, spomienky boli určené na to, aby sa jedného dňa jednoducho vyparili a ľudia na ne zabudli."

,,Týmto mi chceš jednoducho povedať v skratke to, že je to niečo, o čom by som nemal vedieť? Nejaké tajomstvo?"

,,Ak to chceš nazývať tajomstvom, tak to bude tajomstvo. S maminou by sme to však nazvali informáciou, ktorá sa nemá šíriť ani do blízkeho okolia."

,,Ak ste mi prišli hovoriť len takéto hovadiny o tom, ako mi to nemôžete alebo skôr nechcete povedať, tak dvere sú tam." Ukázal som na dvere mojej izby. ,,Ahojte."

Rodičia sa postavili a tým pádom som pochopil, že sa prišli naozaj len vyhovárať na rôzne veci, prečo mi to nemôžu povedať.

,,Prídem ťa zavolať potom na obed," ozvala sa z chodby mamka.

,,Nemusíš! Pôjdem von," povedal som odrazu. Neviem, čo mi to napadlo, ale bol som odhodlaný zistiť viac ešte dnes.

,,S kým pôjdeš? Rosé pustia až zajtra, nie?" prekvapene sa ma spýtala.

,,Pôjdem s druhou kamarátkou, Perrie."

,,Maj ale zapnutý mobil. Ľúbim ťa."

,,Jasné, jasné. Veď aj ja teba." Dvere sa konečne zatvorili.

Vytiahol som si z pod vankúša mobil a našiel som si kontakty. Hneď som vytočil číslo Pezz, len s jediným úmyslom. Po druhom zvonení sa ozval zvuk zobratia.

,,Ahoj, Kookie. Čo potrebuješ?"

,,Ahoj, Pezz. Mohli by sme ísť prosím na tú matriku už dnes?"

,,Dnes? Samozrejme a o koľkej?"

,,Teraz."