Line on paper

13. 𝐝𝐫𝐞𝐚𝐦

,,Prečo si taký smutný, Kookie?" Ten anjelský hlas. Ten najkrajší hlas, aký je ľudské ucho schopné počuť. Krásny hlas patriaci ešte krajšiemu človeku.

,,Prečo som smutný? To je to, čo sa ma pýtaš?" Bol som nahnevaný, veľmi nahnevaný. Smutný, nahnevaný a sklamaný zároveň.

,,No... áno. Je to to, čo sa ťa pýtam," povedal smutne.

,,Zničil si mi život, Jimin, zničil si všetko. Zničil si môj vzťah s rodičmi, moju hlavu, moje srdce. Zničil si úplne všetko! Robím všetko preto, aby som o tebe niečo zistil, ty mi vôbec nepomáhaš! Hľadám ťa všade. Pozorujem okoloidúcich ako taký idiot. Všetko len preto, ak by si to bol náhodou ty. Chcem ťa nájsť, ale podľa mojich informácii pravdepodobne vôbec neexistuješ!" Začal som pomaly plakať od zúfalstva.

,,Kookie... Ja neviem, ako ti mám pomôcť." Jimin mal už dávno mokré celé svoje nádherné, bacuľaté líčka a to mi trhalo srdce.

,,Povedz mi všetko o sebe, prosím. Vieš všetko o mne, ale mne príde, že ja neviem o tebe absolútne nič."

,,Nemôžem..."

,,Prečo? Prečo, Jimin?"

,,Budeš ma neznášať. Veľmi."

,,Prečo by som mal? Chcem jediný rozumný dôvod, prečo by som ťa mal neznášať? Nedá sa mi ťa naznášať na to ťa neskuotočne veľmi milujem."

,,Jungkook, prepáč. Už by si mal radšej vstať." Začal plakať ešte viac.

,,Nie, nie, nie. Jimin, nechoď. Ja ťa teraz naozaj potrebujem."

,,Jungkook... Nemôžeš ma milovať. Nejde to."

,,Prečo by som nemohol? Preto, že nie si skutočný a nikdy si nebol?

,,Nemôžeš milovať mŕtveho člena tvojej vlastnej rodiny..."

S touto poslednou vetou tma z okolia odišla. Stále som v hlave počul jeho posledné slová. Člena tvojej vlastnej rodiny.

Jungshook 👀