Line on paper

9. 𝐝𝐫𝐞𝐚𝐦

Celý zvyšok dňa bol strašne čudný. Medzi mnou a rodičmi panovalo nejaké divné napätie a ja som naozaj netušil, čo sa to deje. Došiel som teda rovno k záveru, že mi tu niečo taja, na ich nešťastie majú až prehnane zvedavého syna, ktorý na to aj s Rosé a Perrie príde.

Ešte ten večer som napísal celkom dlhú slohovku Rosé na messenger, ktorá obsahovala všetko od nástenky s obálkou, cez želanie malého Kookieho, až k divne sa chovajúcej mamke. Zobrazila si to v momente a jediné, čo mi na to odpísala bolo to, že na to spoločne prídeme.

Večer som si spravil hygienu a išiel som do postele prežiť prvú noc v mojom domove. Zhasol som svetlo, zatvoril oči a vydal sa do ríše snov, alebo skôr nočných môr.

Sedel som opätovne na mojej pohodlnej posteli a čakal na to, kým príde. Otvorili sa dvere a stál v nich v celej svojej kráse. Stále rovnaké neprirodzené oranžové vlasy, bezchybná pleť, plné pery a maličké ručičky vykukujúce spod rukávov tak o dva čísla väčšej bundy. Usmial sa na mňa a ja naňho.

,,Prečo si taký zvedavý?" položil mi otázku bez jeho zvyčajného pozdravu.

,,Ako to myslíš?" Bol som opätovne zmätený.

,,Akoby som to mal myslieť? Zaujíma ťa až prehnane veľa vecí a vôbec ťa netrápi, že niekto chce mať už konečne kľud. Iných zasa sám dobrovoľne prebúdzaš, si celkom neúctivý. Vieš, jediné, čo si ľudia naozaj zaslúžia je pokoj. Nepreháňam, Kookie."

,,Jiminie, nepovieš mi na rovinu to, čo sa mi tu snažíš povedať? Vieš, celý deň mám nejaký spomalený mozog a naozaj neviem, o čom rozprávaš."

,,Presne o tomto rozprávam, Jungkook. Priveľa rozmýšľaš nad niečím, nad čím sa premýšľať nemá, nad niečím, čo má byť v podstate už dávno zabudnuté." Zasmial sa, ale so smútkom. ,,Snažím sa ťa chrániť..." Nedopovedal svoju myšlienku a skočil som mu do reči.

,,Snažíš sa ma chrániť?! Sakra, Jimin, tak mi aspoň hovor veci na rovinu! Vieš, ja nerozumiem tomu, čo sa mi tu snažíš povedať." Vstal som z postele a začal sa k nemu približovať. Je to len sen a ja to viem. Normálne by som takto rýchlo a bez bolesti nechodil. Bol som od neho vzdialený jeden a pol kroka, keď odo mňa odstúpil.

,,Jungkook, nerozumieš tomu," povedal smutne.

,,Áno, to máš pravdu, nerozumiem a práve to ti tu celú dobu hovorím, nie?!"

,,Nie, nejde o to, že nerozumieš tomu, čo hovorím, ide o to, že nerozumieš tomu, prečo to hovorím."

S týmito poslednými slovami odišiel. Pokašľal som to. Prečo som po ňom tak vyštartoval? Som blbý...

Otvoril som oči a ucítil ostré slnečné lúče, ako mi pália do očí. Na to, že je december slnko svieti ako šialené.

Až teraz mi všetko došlo v realite. Som strašne sprostý. Prečo si nikdy nič nenechám vysvetliť? Prečo musím byť takýto?

Zobral som do ruky mobil a uvidel novú správu od Rosé z druhej hodiny rána. Asi sa jej nechcelo spať.

Rosie ^^: Počúvaj! Teda, čítaj! Teraz asi spíš, ale to vôbec nevadí! My tu riešime práve veci s Pezz o tvojom stave a máme celkom dobrý plán, ako možno zistíme viac a keďže sa mi naozaj nechce čakať tie dva dni, aby som ti to mohla osobne povedať, tak ti napíšem teraz!
Takže sme s Pezz spojili hlavy dokopy (áno, dobre čítaš, o takomto čase) a prišli sme na to, že Busan je jedno z najväčších miest Južnej Kórei, ale o tom si sa učil na geografii. Každopádne sme prišli na to, že podľa toho, že si Jimina stretol tu a tvoji rodičia pravdepodobne poznali jeho aj jeho rodičov (jednoducho si stojím za názorom, že Jimin a Minie sú jedna a tá istá osoba!), tak máme podozrenie, že je teda z Busanu a máme dokonalý plán, ako zistiť, či žije alebo nie ^^ Ale to ti napíšem, až keď mi ráno odpíšeš :3 Tak zatiaľ papa, Honey ^^