Klamné znamenia

1.kapitola

      1.kapitola

Je krásna májová sobota, desať hodín, päťdesiatštyri minút. Slnečné lúče neskorého rána sa pomaly predierali cez napoly stiahnutú roletu. Časť z nich pristávala na posteľ, kde sa začínala prebúdzať, ešte zrejme z predošlej noci podgurážená osoba. Osoba menom Patrik Jonsky. Mladý chalan, ktorému tiahlo na dvadsaťpäť častejšie reagoval na prezývku Džony, ako na svoje meno. Poznalo ho pod ňou celé okolie, ale nikto a ani on sám nevedel prečo ju dostal. Vedel len to, že pôvodné Johny si poslovenčil Štúrovčinou na Džony.

Jarné slnko dopadalo na Džonyho tričko skrývajúce vyšportované telo a snažilo sa ho vytiahnúť z postele, no jeho stav bol zásadne proti. Po zistení, že leží na posteli v rifliach a topánkach, sa na chvíľu zamyslel nad udalosťami spred dvanástich hodín. Malé útržky, ako do seba otáča poldecák mu spôsobili nevoľnosť, preto nechal spomienky spomienkami a s veľkým sebazaprením vstal z postele. Zatočila sa mu hlava a zamávalo ním, ale ustál to. Opatrne sa presunul k zrkadlu, rukou si prebehol krátke vlasy a nemo pozeral do svojich krvavých očí. V prvý moment nemal ďaleko od toho, aby sa sám seba zľakol.

„Pre Kristove rany, to som zas musel vyzerať." Zašomral si.

Snaha rozpamätať sa na piatkový večer od dvadsiatej tretej hodiny prišla ako zbytočná, nespomínal si skoro na nič. Začal si pomaly vyzliekať tričko, avšak v tom zostal ako obarený. Na bruchu spozoroval kresbu, ktorá mu absolútne nič nehovorila a o ktorej nemal ani potuchy, ako sa na ňom mohla objaviť.

„Čo to má do pekla znamenať."

Udivene poznamenal a stále nemohol odlepiť zrak od akéhosi kostola v kruhu, maľovaného čiernou farbou. Žiadna fixka, ani pero. Bola to farba a na obrysoch sa dali bádať ťahy štetca.

Pre istotu si kresbu odfotil, aby mal dôkaz pri hľadaní osoby, ktorá sa na ňom odbavila, ale nechával si ju aj na pamiatku. Prišlo mu celkom vtipné, aké prekvapenie si na neho nachystali parťáci z predošlého večera. Určite to však nenechá tak, len čo zistí, kto to má na svedomí, odpovie podobnou kartou.

Keďže sa necítil dvakrát svieži ihneď zavítal do kúpeľne. Než vošiel pod sprchu a definitívne zmyl kresbu, rozlúčkovo si ju poobzeral a keďže bol iba v trenkách spravil ešte jeden záber špeciálne pre Viktóriu.

„Aspoň, že si dali záležať a namaľovali to pekne. Za to majú u mňa plusový bod."

Zasmial sa a išiel dať kresbe zbohom.

Po sprche už nebolo nič čo by ho rozptyľovalo a znova pozrel na svoje krvavé oči. Chcelo to ešte aspoň hodinku spánku. Preto do seba otočil pohár vody, aby zahnal suchoty a šiel si ešte ľahnúť.