Klamné znamenia

7.kapitola

Znova miestnosť štyri krát štyri metre. Fíll znova sedel pred tým istým monitorom, akurát neporiadku bolo okolo neho viac a miestnosťou sa niesol zatuchnutý mix vydýchaného vzduchu s rozkladajúcimi sa odpadkami. Nie že by nemal čas upratať si po sebe, len je extrémne lenivý. Šikovný v tvorení webových stránok, no v praktickom živote nemožný. Niekedy sa mu však snaha nedala uprieť, pred pol hodinou chcel napríklad otvoriť okno, aby vyvetral. Ale len chcel.

Niekde s popod krabice na pizzu začne zvoniť telefón. Po dlhšej chvíľke a usilovnom hľadaní zbadá na displeji staré známe číslo.

„Príjem." Odľahčene zdvihne Fíll.

„Fíll, musím ťa pochváliť, dobre odvedená robota."

„To bola malina."

„Keď tvrdíš, že toto bola malina, mal by som pre teba jednu náročnejšiu úlohu."

„Čoho sa bude týkať?"

„Zadanie ti znova pošlem mailom, hlavne budeš musieť využiť svoje známosti a toho chalana s určitosťou dostaneme."

„Veď o to nám celý čas ide, nie?"

„Už to máš odoslané, musím končiť. A ako som ti hovoril aj pred tým, o tomto telefonáte sa nesmie nikto dozvedieť."

„Rozumiem."

Fíll položil mobil na stôl a otvoril práve prijatý mail. Najskôr hodil na monitor neveriacky pohľad, potom sa usmial. Dočítal mail až do konca a zamyslel sa nad jeho obsahom. Zhlboka si vydýchol.

„Fúúú, tak toto už je trošku iné kafé."

Spomedzi odpadkov vyhrabal mobil, ktorý sa mu medzi ne zaboril pred prečítaním mailu a vytočil posledné číslo v zozname hovorov.

„To čo žiadaš je šialené, vieš o tom?"

„Viem, ale verím, že nebudeš mať problém to vybaviť."

„Uvedená odmena platí?"

„Platí, to je bez debaty."

„V poriadku, idem teda na to."

Fííl zložil telefón, bez toho, aby čakal na odpoveď. Cez zastretú roletu nazrel von a zahrešil si.

„Neznášam tieto slnečné dni."

Z vešiaka nahodil na seba čiernu koženú bundu, slnečné okuliare a vytočil kontakt „Sused".

„Sused môj, vybehni pred dom, mám pre teba zaujímavú úlohu, za zaujímavú odmenu.