21.kapitola

25 6 0
                                    


Ručičky na hodinách v byte na Bulvári sa začali nebezpečne približovať k časovému údaju, ktorý mal Josepha odprevadiť do centra mesta. Času moc neostávalo, no pri dobrom rozplánovaní sa dalo stihnúť viac vecí. Zaliata káva na prebudenie chladla na stole a medzitým sa so zubnou kefkou v ústach stihol obliecť. Ešte pôjde vyniesť smeti, vypije kávu a môže utekať na stretnutie s Džonym.

Všetko mu vychádzalo podľa predstáv, chytil vrece s odpadom, dlhými skokmi zišiel dve poschodia, odpadky zasmečoval do kontajnera ako profík z basketbalovej ligy a vybral sa naproti za milovanou kávou.

Tu niekde jeho plán stroskotal. Tri kroky od vchodu do bytovku na neho z kríkov vyskočil neidentifikovateľný muž. Neidentifikovateľného z neho robila šiltovka stiahnutá do tváre a vystretý golier. Bez slov v ruke vysunul vyskakovací nôž a urobil krok k Josephovi. Ten rovnako bez slov zareagoval spôsobom, aký útočník nečakal.

Presným kopom vykopol útočníkovi nôž z ruky. Sprievodný zvuk puknutia kosti naznačoval zlomené prsty a kombinácia úderov zakončená naskočeným kolenom na bradu útočníka uzemnila na chodník. Joseph chvíľu čakal v postoji, či sa zodvihne, no bez odozvy.

Rátal s možnosťou, že sa jednalo o osobu napojenú na bratstvo, preto sa rozhodol, že ho na nejaký čas uskladní v bytovej pivnici. Bola by škoda ho nechať len tak ležať na chodníku a spoločne s Džonym z neho nevypáčiť pár dôležitých informácií.

Na ulici nebolo ani nohy, čo Josephovi hralo do kariet. Zdrapil svoju obeť za nohu, i keď obeťou mal byť práve Joseph, a spolu zmizli vo vchodových dverách. Prvý vo vertikálnej polohe a druhý v horizontálnej.

Kým útočník ležal v pivnici, zbehol Joseph do bytu pre lepiacu pásku. Vybral si pevnú pásku s textilnou tkaninou, ktorú si zaobstaral na Džonyho odporúčanie, on si ňou vystužoval výstroj a vydržala aj trenie o asfalt.

Pristúpil k nepozvanému hosťovi, uistil sa či ešte dýcha, prezrel všetky možnosti, kde by mohol mať skryté zbrane a začal s fixáciou. Keď dokončil prácu ležala pred ním postava pripomínajúca múmiu, chýbalo dolepiť hlavu a zapadol by aj na Egyptskej výstave. Tak ďaleko však Josephove plány nesiahali, preto si vystačil so znehybnením končatín.

Ústa mu však jedným ústrižkom prelepil. Zamkol pivničné dvere a dúfal, že keď sa vráti nájde za nimi všetko tak, ako zanechal. Síce do pivnice nikto nechodieval, ale náhoda si nevyberá.

Vrátil sa do bytu, pozrel na hodiny a nastalo sklamanie. Čas určený na to, aby si vychutnal kávu, premrhal pri ubytovaní nečakaného hosťa.

„Tiež si musia vybrať takýto hraničný čas na prepad." Nahnevane zašomral.

Ešte raz pozrel smutne na hodiny, pokrčil plecami, schmatol šálku kávy a vybral sa na stretnutie s Džonym.

Klamné znameniaDove le storie prendono vita. Scoprilo ora