Viem že raz budeš moja

💛11💛

Usmiala som sa pre seba

,,Tak teda ideme?" spýtal sa len som prikývla a šli sme dole schodmi pozdravila som Joela. Obula som si Nike biele pretože aj Damon mal tak keď chcel taký aut fit ako on tak ho má. Nasadli sme do jeho auta a vyrazili ani neviem kam,no keď sa mi cesta zdala dlhá tak ani neviem ako som zaspala.

,,Vstávaj princezná už sme tu" tak tieto slová ma prebudili kiež by som ich počúvala každé ráno. Pomaly som otvárala očí ale rýchlo zavrela,slnečné lúče mi žiarili priamo do xichtu. Po chvíli som otvorila oči a pozrela som sa na Damona ako na mňa stále pozerá.Prevrátila som očami a vstala som zo sedadla a keď som konečne zaostrila všimla som si kolotoče,a krik ľudí.

,,Čo tu robíme?,Nemali sme sa isť najesť?"

,,No keďže si minule zmeškala kolotoče kôli tej angline, a doučovala si ma tak som ti to chcel niako vynahradiť viem že máš rada kolotoče tak som ťa na ne zobral a tak tiež jedlo,pretože som vedel že by si som ňou nikam nešla" zobrala som mu bagetu z ruky a začala som jesť. Pobrali sme sa k tím kolotočom a po zvyšok dňa sme tam strávili, tak tiež som dostala veľkého bieleho maca od Damona keď už bolo päť hodín večer tak sme nasadli do auta a šli naspäť ku mne. Cestou som vyjedala ešte cukrovú vatu ktorú mi kúpil Damon pred odchodom. ešte som si pozerala zopár fotiek ktoré sme porobil no aj tak najviac sa mi páčila tá ktorú fotil náhodní človek .

Je nádherná. Celú cestu naspäť som pozorovala,šli sme okolo veľkej lúky tulipánov. Všetko bolo tak krásne chcela som takéto zážitky stretávať častejšie s touto osobou. Z ničoho nič Damon odbočil s križovatky a ja som nevedela čo sa deje však ja bývam na tej ulici ktorú práve ignoroval.

,,Na choď do zadu v taške máš šaty tak si ich obleč."

,,A to už prečo?" nechápavo som sa spýtala.

,,Proste si ich obleč a neprotestuj" začala som sa vyzliekať keď zrazu v spätnom zrkadle som videla Damonov pohľad

,,Héj pozeraj sa na cestu nie na mňa"

,,Ty si zaujímavejšia ako niaka cesta" uchechtol sa

,,Héj tak to potom už nebudem keď havaruješ" po týchto slovách sa pozeral na cestu no aj tak jedným očkom sledoval mňa. Keď som vyťahovala šaty išli mi oči vypadnúť.Boli ako pre princeznú.

vôbec som nechápala o čo ide.No vedela som že by bolo zbytočné sa to pýtať Damona keďže on mi to nepovie. Po pol hodine sme zastali pri niakej reštovrácií.

,, Čo tu robíme?Však je zhasnuté určite už zavreli."

,,Nie,Nie len poď" ako poslušná a ani neviem prečo som išla za ním, no predsa ma tam niečo ťahalo. Keď otvoril dvere vošli sme do čiernoty,pevnejšie som sa chytila Damona. Však kto sa nebojí tmy? Ja hej tak držte hubu a on to vie a aj tak ma tu dostal,zabijem ho jedného krásneho dňa. Zrazu sa rozsvietilo aa......