Viem že raz budeš moja

💛24💛

Objali sme sa všetci a každý sa rozišiel svojou cestou.

.
.
.
O 2 mesiace neskôr
.
.
Práve staváme s Joelom vianočný stromček, áno ako dobre čítate už sú tu zachvíľku Vianoce a ja sa strašne teším. Za tie 2 mesiace sa veľa zmenilo s babami už je to tak ako kedysi, v škole si nevšímam Barbie. Na Damona sa už nehnevám ale on má niako ignoruje, aj keď ja by som mala byť tá urazená ale je mi to jedno nech si ide po svojich nepotrebujem ho v mojom živote.
,, Iss už to máš " oh áno zabudla som rozmotávam vianočné svetieľka.
,, Hej hej už" prevrátila som očami a začali sme svetielka obmotávať na stromček. Zdobili sme to tento rok na farebno a pridali sme girlandy. Keď bolo všetko hotové obaja sme si unavene sadli na gauč a pozreli sa na seba, zrazu sme zpustili záchvat smiechu. Neviem čo nám prišlo tak vtipné no aj tak sme sa smiali. No potom som išla piecť medovníky, sú základ tak som začala tými, po tom ako som začala vykrajovať, Joel sa pridal a skončilo to múkou po celej kuchyni. Milujem toto obdobie je tak čarovné. Keď bolo dopečené bolo okolo pól siedmej a ja som sa rozhodla prejsť aspoň trochu na čerství vzduch obliekla som sa aby mi nebola zima. Len tak sa prechádzam v tme, na cestu mi svietia len pouličné lampy a odohrávam si v hlave prečo sa toto deje takto, pozerám pod nohy a do očí sa mi zalejú slzy, chýba mi a tak moc, jeho objatia ktoré teraz patria asi inéj, jeho teplé pery, všetko je iné má to takto byť? Pýtam sa samej seba čo ak to takto bude ďalej, budem musieť naňho zabudnúť, božeee prečo som nemohla pri tej nehode, keď som sa pozrela pred seba stála som na útese, všade bola tma iba mesiac a hviezdy sa odrážali od mora, síce je zamračené ale nie až tak, pozerala som sa na tú krásu kiež by aj život bol taký pekný. Moje oči boli stále od sĺz, zrazu som cítila na nose niečo mokré a studené pozrela som sa hore a videla som padať vločky, jemne som sa usmiala a začala sa točiť hlavu som mala naklonenú hore a smiala som sa. Kiež by tu so mňou bol Damon a točila by som sa s ním, ešte viac som sa usmiala a slzy začali padať viac.

DAMON

Videl som ju, prechádzal som sa takto po tme a rozhodol som sa ísť na moje obľúbené miesto. Keď som sa pozrel v pred videl som ju, bola tam, točila sa tam a bola šťastná ale videl som tam aj smútok , tak rád by som ju teraz objal, no radšej sa k nej nebudem približovať do vie čo jej zas spravím, nechcel som ju priviesť do toho že mi skoro zomrela, ale bolí to, bolí to že ju nemôžem cítiť pri sebe, že sa jej vyhýbam, že sa ju snažím nevšímať no nejde to, je proste očarujúca a strašne má bolí to že skoro zomrela kôli mne. Otočil som sa so slzami v očiach, takto to bude dobré pre ňu, určite má nenávidí, pichalo má srdce keď som na to pomyslel. Zamieril som si to domov. A po ceste som zasa spytoval svoje svedomie. Mal som ísť za čomu a objať ju auto nikdy nepustiť, je len moja a hrajú potrebujem no spravil som veľkú chybu ktorú si budem vyčítať vždy.