The tale of Isrundil

Kapitola 1.

V mestečku Portia žili ľudia síce v pokoji ale rovnako aj v strachu kedy ich zmasakruje kráľ. Najuznávanejší tu bol kováč Berdis. Obyvatelia ho aj zvolili za svojho vodcu. Berdis mal jediného syna Norina. Norinovu matku pred rokmi zabil osamelý drak ktorý práve prelietaval nad Portiou. Drak sa volal Rhulug Čierny. V tom istom roku ako zabil väčšinu obyvateľov Portie a medzi nimi aj matku Norina, zabil aj najmúdrejšieho a najsilnejšieho z dračích múdrych. To sa mu podarilo len pomocou čarov ktoré sú zakázané ešte aj medzi drakmi. Chcel prebrať vládu nad drakmi ako jediný ich vládca bez rady. Ale aj keď použil čary nestačil na všetkých drakov Narovonu. Utiekol na sever do hôr. Norin vyrastal bez matky o ktorej sa nerozprával ani s otcom lebo vedel že po nej smúti. Každoročne raz sa v ich dome zastavoval jeho strýko Bendrick. Malý Norin ten čas s ním trávil mal veľmi rád. Vždy doniesol so sebou krásne veci a nové príbehy z jeho ciest. Mnoho rokov po tragédii s drakom Portia znova rozkvitla. Počet obyvateľov sa vrátil do toho počtu ako pred tragédiou ba aj viac ich bolo. Berdis mal čoraz viac práce s obyvateľmi ale vždy sa vynašiel. Norin vyrástol a konečne mohol prebrať prácu v dielni kým jeho otec sa zaoberal s problémami ľudí. Bol natoľko šikovný že celú dielňu Berdis prenechal naňho a chodil ho tam kontrolovať len málokedy. Jedného dňa prišiel do dielne muž oblečený v čiernom plášti, s kapucňou na hlave a s mečom pri boku. Norin práve dokončoval podkúvanie mohutného žrebca keď ho uvidel.

Norin- Hneď sa vám venujem pane. 

Ukázal neznámemu na stoličku a ten si na ňu sadol. Koňa potlapkal po krku a majiteľ ho vyplatil. Odložil náradie a vrátil sa k neznámemu.

Norin - Ako vám pomôžem? Na dnes končím takže prácu môžem začať až zajtra ale objednávku môžem zapísať aj teraz.

Neznámy- Ja nechcem nič len posteľ na pár nocí a dobré jedlo.

Norin - Prepáčte pane ale to tu nedostanete. Skúste hostinec na kraji mesta. Majú tam výborné jedlo.

Neznámy - Ach, ach Norin. Ani nespoznáš vlastného strýka?

Neznámy zhodil zo seba kapucňu a Norin spoznal tvár svojho strýka.

Norin - Strýko Bendrick! Konečne si sa vrátil. Nevedel som sa dočkať kedy prídeš. Otec sa isto poteší.

Bendrick - Akurát som sa chcel spýtať že kde je. Nevidím ho tu.

Norin - Otec nechal dielňu na mňa aby sa vedel viac venovať ľudu.

Bendrick - Že môj brat nechal svoju drahú dielňu a venuje sa papierom? Neverím vlastným ušiam!

Norin - Už to tak je. Poď, zavediem ťa k nemu. Už som aj tak som popratal.

V dobrej nálade sa pobrali k Berdisovmu domu. Cestou sa rozprávali ako sa komu vodí. Bendrick nepriniesol tie najlepšie správy ale jeho synovec sa aj tak tešil že ho vidí živého a zdravého. Keď dorazili k domu Norin našiel svojho otca za kopcami papierov. Starý kováč na svojej sile nestratil aj keď v dielni nepracoval už dlhý čas. Jeho mohutné telo vstalo spoza stola.

Berdis- Syn môj. Konečne si doma. Pripomínaš mi mňa zamlada. Celé dni som strávil v dielni presne ako ty. Ako sa ti vodí?

Norin- Mne dobre otče ale dnes som prišiel s inou správou.

Norin odstúpil z dverí a Berdis uvidel svojho brata. Hodnú chvíľu sa objímali. Potom ho pozval na večeru a ponúkol mu najlepšiu izbu vo vlastnom dome. Večera prebehla v dobrej nálade. Ale po nej sa dobrá nálada vytratila. Berdis Norina poslal preč aby sa mohol v súkromí porozprávať s vlastným bratom. Norin nemal rád keď toto robil. Veď už som muž a nie malý chlapec- pomyslel si. Dvere zavrel ale neodišiel. Bendrick si zapálil fajku a začal vypúšťať obláčiky dymu.