Tmavými uličkami dedinky sa ozývali konské kopytá a beh strážnikov. Keď si mysleli že ich konečne stratili znova sa objavili za rohom.
Bendrick- Choď k domu lekára a skry sa na jeho dvore! Už nás čaká. Bež už! Ja ich odlákam.
Norin neochotne ale poslúchol. Starček ho naozaj čakal.
Starček- Tak ste konečne tu. Váš otec mi hovoril že ma ešte budete potrebovať. Rýchlo, koňa skryte vzadu a pri státí je kopka sena. Skočte doň. Nebude sa vám najľahšie dýchať a bude vám hrozne teplo ale na tú chvíľu kým dorazí aj váš otec to vydržíte.
Zatiaľčo Norin si hľadal miesto v sene tak Bendrick stále utekal. Musel preskočiť aj zopár plotov a nechcene prejsť cez záhrady. Aj dvakrát už prešiel dedinu krížom-krážom kým konečne stratil strážnikov. Musel sa ale ponáhľať pretože dedina bola malá a strážnici ju poznali pridobre. Podarilo sa mu k starcovi ako tak dostať nepozorovane. Graniho postavil k Dárii. Našťastie blato ho zakrylo natoľko že mu fľaky ani nebolo vidno takže si mysleli že je to len obyčajný hnedý kôň. Strčil ruku do sena a nahmatal Norina. Chytil ho za golier a vytiahol ho.
Bendrick- Poď. Skryje nás na povale. Počkáme približne hodinu. Starec nám pomôže von.
Rýchlo vbehli do domu. Starček už stál pri rebríku ktorý viedol do otvoru na plafóne.
Starček- Rýchlo hore. Skúste sa veľa nehýbať. Je to starý dom tak dosť aj vŕzga.
Vyliezli a celkom pohodlne si ľahli. Starček zatiaľ skryl rebrík a pokúsil sa zahrať že upratuje bylinky na stole. Zakrátko dorazili strážnici.
Strážnik- Prehľadávame domy. Všetky. Hľadáme dvoch mužov, jeden starší a jeden mladší. Mali zo sebou aj kone.
Starček- Prepáčte ale u mňa takých nenájdete. Kľudne prehľadajte dom. Avšak bolo by dobré ak na povalu by ste nešli keďže tam suším bylinky ktoré nesmú uzrieť svetlo počas sušenia.
Strážnik- No dobre. Chlapi všetko prezrite tak ako u ostatných. Na povalu nechoďte kvôli tým zázračným bylinkám.
Povedal to posmešne. Roztrúsili sa a začali prechádzať domom.Po chvíli jeden prišiel z dvora.
Strážnik z dvora- Pane. Vonku stoja dve kone.
Strážnik- Pokiaľ je jeden fľakatý a druhý len hnedý tak sú dakde na blízku.
Strážnik z dvora- Obe kone sú hnedé pane.
Strážnik- Potom dobre. Ale povedz mi starec ako to že ty tu máš kone?
Starček- Priviezol mi ich jeden starý priateľ. Jeden má poranenú nohu a ten druhý sa od neho nedá odlepiť tak ich priviezol oboch. Radšej ich tu aj nechal kým sa tá rana poriadne zahojí a neskôr si ich zoberie.
Strážnik len prikývol- Poďme. Tento dom je čistý.
Starček- Pane. Ak môžem mal by som ešte jednu prosbu. Na kraji lesíka rastú bylinky ktoré sa môžu zbierať len počas splnu. Mohol by som na dve hodinky vyjsť a pozbierať zopár z nich?
Strážnik- No dobre, len na dve hodiny. Keď prídeš neskôr môžeš spať pred bránami. Kebyže si mi vtedy nepomohol s tou hroznou horúčkou nebol by som taký milý.
Starček- Ďakujem pane.
Počkal kým odídu a opatrne znova vybral rebrík. Postavil ho k dvierkam na plafóne.

YOU ARE READING
The tale of Isrundil
FantasyTisíce rokov pred tým ako ľudia prišli do Isrundilu, žili tu len bájne tvory. Najstarší a najmúdrejší z nich boli elfovia, tí žili v mohutných lesiach po celej krajine. Elfský kráľ obýval mesto Salogel na juhu. Takisto múdri a mocní boli draci, ktor...