The tale of Isrundil

Kapitola 21.

Leteli vysoko. Obloha bola čistá a oni dovideli ďaleko. Pred nimi sa črtalo more a za nimi sa rozliehal šíry les. Pokiaľ boli v ňom celkom aj zabudli že vonku zúri zima. Leteli celý deň až kým nedorazili na kraj elfského lesa. Zosadli do čerstvého snehu. Okolitá krajina bola zamrznutá a vyzerala nehostinne. Ako si Calellug skladal krídla tak zavial silný závan vetra ktorý sa oprel do jeho, ešte vystretých, krídel a skoro ich zvalil.

Calellug- Ešte dobre že sme pristáli. Pri takomto vetre by sme sa aj zabili. Keď tu je takýto vietor nechcem si predstaviť čo je hore v oblakoch.

Norin- Máš pravdu. Úplne mi už omrzla tvár. Oheň nezaložíme ale veď sa skryjem pod tvoje krídla. 

Calellug- Len mi zober z chrbta tašky. Bude sa mi spať trocha pohodlnejšie bez nich keď vôbec zaspím.

Norin- Aspoň sa pozriem čo nám zabalili.

Stiahol zviazané batohy zo sedla a schúlil sa pod dračie krídlo. Calellug si ku nemu vopchal hlavu a svoje krídlo udržiaval vo výške aby tam vedel prúdiť čerstvý vzduch. Norin rozbalil jednu tašku a pozrel sa do nej.

Norin- No je tu toho akurát. Do Narovonu by nám to malo vydržať. Aspoň mne. Ty si asi budeš musieť loviť ryby. 

Calellug- S tebou na chrbte? 

Norin- Máš pravdu. 

Calellug- O mňa sa nestrachuj. Bez jedla vydržím dlhý čas. Cestou som si zalovil dosť a zalovím si ešte na Newradile. Na Narovom to vydržím. Aj keď budem na pokraji mojich síl ale splním čo mi osud predpísal. Daj si niečo pod zub a ľahni si kamarát. Zajtra vstaneme skoro aby sme toho stihli čo najviac prejsť. Vlastne budeme letieť neustále niekoľko dní.

Norin- Vydržíš to?

Calellug- Väčšinu času budem len plachtiť nad oblakmi a málokedy spím úplne. Dorazíme na Newradil, dáme si tam najviac dve dni odpočinku a pokračujeme na Narovon. Vydržal som aj cestu z Ibronu do Aquindalu, vydržím aj toto. A teraz si ľahni. Vyspi sa aspoň ty. 

Norin poslúchol a zababušil sa do kožušiny a diek. Zaspal rýchlo lebo bol vyčerpaný. Calellug ešte hodnú chvíľu ostal hore a plánoval si cestu na dračí ostrov. Nebál sa letieť viaceré dni bez prestátia, nebál sa ani nebezpečenstva ktoré more poskytovalo ale obavy mal z vlastného domova. Nechcel riskovať život svojho kamaráta. Po hodinách upadol do plytkého spánku z ktorého ho prebudil Norin.

Norin- Slnko už pomaly vyjde. Je na čase vyraziť.

Calellug- Vylož tašky späť a vysadni. Najesť sa môžeš cestou. 

Norin priviazal tašky späť a vysadol. Posledný krát sa zapozeral na zelený les a vzlietli. O chvíľu už plachtili nad oblakmi. Práve vychádzajúce slnko im dodalo nádhernú farbu. Vyzerali akoby ich slnko zaplavilo ohňom. Norin žasol, ešte nikdy takéto nevidel. Aj keď mu bola zima užíval si výhľad na oblaky. A takto strávili nasledujúce dni. Norinovi sa v sedle spalo pohodlne a Calellug neúnavne letel. Počas cesty ich nezastihlo žiadne nebezpečenstvo, aj keď klesli pod oblaky nepršalo ba ani nesnežilo. Na Newradil dorazili len o jeden týždeň. Aj najrýchlejšou loďou by im to trvalo najmenej dve. Pristáli na severnom brehu kde si založili malý tábor. 

Norin- Konečne pevná zem. Nezaujíma ma čo Tawardil o tomto mieste povedal, teším sa že znova stojím na zemi. Rýchlo pozbierajme nejaké to drevo a založme oheň.

Dreva našli dostatok. Všade v okolí stáli menšie skupinky stromov a stred ostrova zaberal les. Norin rozhrabal trocha snehu a založil malý ohník z dreva ktoré Calellug priniesol. Vínom plytvať nechcel tak v malej kovovej nádobke roztopil trocha čistého snehu. Keď tak sedel pri ohni tak mu zaškvŕkalo v bruchu.