The tale of Isrundil

Kapitola 20.

Norina zobudil slnečný svit ktorý prenikal cez veľké okno. Vstal z mäkkej postele a popozeral sa po izbe. Steny boli zdobené prepletanými konármi a drevenými sochami. V kovových držiakoch boli už vyhasnuté sviece. Na malej debničke mal položené rovnaké oblečenie čo mu ponúkli aj v Lenbe. Tentoraz si ich obliekol bez váhania. Vystúpil na svetlú chodbu ktorá bola zdobená podobne ako izba. Bol len v polovici keď sa stena po jeho pravici zmenila na zábradlie cez ktoré videl do veľkej, slnkom osvetlenej siene. Nemala dvere ani okná. Viedla do nej len veľká klenba z obrovských konárov. Zišiel dole schodmi. Vyšiel klenbou na balkón a uvidel krásy krajiny ktoré v noci nevidel. Les ktorý sa zdal byť nekonečný a jazero aké ešte nevidel. Vodu malo modrú ako jasná obloha cez leto. Nezamrzlo aj keď bola zima. Celý les a Salogel vyzeral akoby v nej bola skorá jar. Oprel sa o zábradlie a vychutnával si pokoj ktorý ho po dlhom čase znova naplnil. Nechcem stade už odísť, pomyslel si. Zrazu sa za ním ozval spevavý hlas.

Dolíriel- Krásne však?

Norin- Áno pani moja.

Dolíriel- Nie som ja pani nikoho. Prosím neber ohľad na to že som dcéra Tawardila a ber ma ako normálnu ženu. Poď, raňajky sú už hotové. Gulberg s tvojím strýkom už sú pri stole.

Norin- A Calellug?

Dolíriel- Váš priateľ raňajkuje vonku na nádvorí. Žiaľ nikde inde sa nezmestí.

Zaviedla ho do miestnosti vedľa haly v ktorej boli. Bol v nej prestretý stôl pri ktorom už sedeli ostatný a tiež aj Tawardil. Z jedálne viedla klenba na malé nádvorie kde si Calellug chrúmal zvyšky mäsa z kosti.

Norin- Dobré ráno.

Bendrick- No konečne si sa zobudil. Čakali sme len na teba.

Tawardil- Poď Norin sadni si k nám.

Dolíriel si sadla medzi Bendricka a Tawardila. On si sadol k Dhorikovi ktorý ani nezdvihol hlavu od jedla. Stôl bol plný ovocia, chleba a džemov. Mäsa bolo málo keďže elfovia ho veľmi nejedli. To málo čo bolo na stole pripravili len pre svojich hostí. Tawardil sa pozrel na mladého chlapca ktorý priniesol nádobu s pariacim sa čajom. Nalial ho do pohára vedľa Norina a ten sa poďakoval. Odpil si ešte z horúceho čaju. Bol dobrý a hneď pocítil ako sa mu teplo dostáva aj do končekov tela. Dokončili raňajky a spolu s Tawardilom odišli na nádvorie ku Calellugovi. Dolíriel však ich už nenasledovala. Posadali si do kresiel ktoré boli na kraji. 

Tawardil- Vaša cesta bola dlhá ale dostali ste sa sem živý. Času ale veľa nemáme. Rhulug, v službách kráľa, baží po moci nad Narovonom. Pokiaľ viem ešte sa tam nedostal keďže spolu s armádou ničí aj posledné miesta ktoré kládli odpor kráľovi. Myslím že ste odišli včas inak by ste zhoreli aj vy.

Bendrick- Bolo to len o vlások a už by sme tu neboli. Z Portie sme museli zutekať. Padol tam žiaľ Berdis. 

Tawardil- Veľká to strata pre nás. Ale si tu ty Norin. Podobáš sa na svojho otca a možno preto som vtedy videl teba a nie Berdisa. Hlavne že sme tu všetci. Musíme rýchlo poskladať plán ako ich premôžeme. Pošlem správu Brokulimovi aj Eadmundovi aby pripravili svoje vojská a ja začnem pripravovať svoje. 

Dhorik- Môj otec už o tom vie. Naše vojsko je už pripravené na vašu správu. 

Tawardil- Skvelé Gulberg! Už len draci. Calellug budeš tam musieť ísť ty. 

Calellug- Zabijú ma hneď ako im budem na dohľad.

Tawardil- Nie ak pôjdeš pod mojím menom. Itsevop ťa počúvne ak povieš kto ťa poslal. Norin, pôjdeš prosím ťa s ním aby sa dračia rada presvedčila že nie každý severan je v službách kráľa?