The tale of Isrundil

Kapitola 9.

Tieň noci sa začal dvíhať a na zem dopadla ranná hmla. Bendrick sa posadil a pokúsil sa vystrieť stuhnuté končatiny. Vedľa neho sedel skrčený Norin ktorý si pokojne vydychoval zo spánku. Chcel sa postaviť ale bolestivé rany mu znova pripomenuli nech len leží. Zastonal a ľahol si naspäť na deky. Na to sa zobudil Norin.

Norin- Strýko, ty žiješ!

Bendrick- Pravdaže žijem. Prečo by som nemal?

Bendrick naňho nechápavo pozrel a Norin mu v krátkosti porozprával čo sa večer stalo.

Norin- Zostal som hore celú noc. Zaspať som mohol len pár hodín pred svitaním.

Bendrick- Ďakujem ti. A šepol si pre seba Ďakujem aj tebe Dolíriel.

Bendrick si ešte dal z toho čaju pri jednoduchých raňajkách ktoré pozostávali z chleba a syru. Kým on jedol Norin sa vybral po kone ktoré sa pásli neďaleko. Dáriu jemne pohladil po nose a kobyla mu to opätovala sťuchnutím do pleca. Grani ku nim priklusal s nádejou že aj on si užije hladkanie. Chytil oboch za uzdy a priviedol ich ku skale. Bendrick len netrpezlivo čakal, hnevalo ho že nemohol pomôcť synovcovi. Po raňajkách Norin rýchlo pobalil tábor a priviedol Graniho bližšie k Bendrickovi. Kôň akoby už vedel že si má ľahnúť. Norin mu pomohol do sedla a potom sám vysadol na Dáriu. Od lesa ich už len oddeľoval jeden deň jazdy. Šli po ceste aj keď vedeli že ich môžu prenasledovať. Neraz museli urobiť prestávky kvôli Bendrickovi. Bol na tom už oveľa lepšie ale ešte stále nevládal jazdiť sám, nie to ešte chodiť. Deň im plynul pomaly. K hranici lesu dorazili až dávno po západe slnka.

Bendrick- Zostaňme tu na večer. Cítim sa už lepšie ale nie natoľko aby som vošiel do lesa večer.

Norin- Máš pravdu. Dajak ani mne sa tento les nepozdáva.

Norin znovu pomohol Bendrickovi z Graniho. Chcel mu pomôcť aj k dekám.

Bendrick- Už to a zvládnem. Choď nazbierať drevo.

Nerád ale urobil to. Nechal svojho strýka s koňmi pri tábore a pobral sa k stromom nazbierať drevo. Náruč už mal plnú suchých konárov keď započul šum. Stromy to byť nemohli keďže vietor nefúkal. Isto dajaký jeleň, pomyslel si. Ale myšlienku hneď zahodil keď uvidel ako sa mu nad hlavou pohol mohutný tieň. Štvrtok sa na päte a čo najrýchlejším sa vybral preč. Do tábora dorazil celý biely.

Bendrick- Čo sa stalo? Vyzeráš akoby si videl ducha.

Bez slova zhodil drevo na zem a začal zakladať oheň. Bendrickovi zmizol úsmev z tváre.

Bendrick- Norin?

Norin- Niečo sa v tom lese ukrýva strýko. Niečo veľké. Videl som len tieň ale ten bol obrovský. A pohyboval sa ticho ale rýchlo.

Bendrick- Isto si videl len dajakého väčšieho jeleňa a len si si domyslel. Založ oheň a najedzme sa. Vidiny máš len kvôli vyčerpaniu.

Norin- Ten tieň mi preletel nad hlavou. Pokiaľ viem jelene nelietajú.

Náhle zmĺkol a kľakol si na zem. Oheň už o chvíľu horel. Na večeru mali ešte vždy len chlieb so syrom. Aj keď boli výborné obom sa už zachcelo po mäse. Bendrick sa viackrát pokúsil začať rozhovor ale Norinovi nebolo do reči. Nemal rád keď mu neverili. Potom čo sa najedol vstal a odišiel odstrojiť kone. Nechal im len laná okolo krkov. Sedlá položil k batohom a ľahol si na vlastnú deku.

Bendrick- Dobrú noc Norin.

Obrátil sa mu chrbtom a ešte viac sa zababušil do deky. Bendrick ešte ostal nejaký čas hore. Rozmýšľal čomu mohol patriť ten tieň. Spomenul si na obrovské stopy ktoré videl v lese pri Portii.