The tale of Isrundil

Kapitola 2.

Ranná para sa pomaly začala zdvíhať.Prvý ľudia vychádzali z domov aby privítali nový deň. Jeden gazda sa vybral ku kováčskej dielni aby si dal podkuť svoje kone. Norin ledva založil oheň vo vyhni keď zacítil jemný dotyk konského pysku.

Norin- Dobré ráno aj tebe Dária. 

Kobyla sklonila hlavu a šťuchla do Norina.

Gazda- Ako vždy, nevedel som ju udržať keď uvidela tvoju dielňu. Je ako žriebä pri tebe. Zasmial sa. Dobré ráno Norin. Poprosil by som ich podkuť jak vždy.

Norin- Dám vám vedieť keď budú hotový. 

Povedal a so smutným úsmevom zamával gazdovi na rozlúčenú. 

Norin- No poďte, vo dvore máte seno a vodu. Aspoň vy si oddýchnete.

Odviedol kone na malý dvor za dielňou kde stála malá ohrada. Veľa ľudí ku nemu chodilo na koňoch a kvôli koňom, tak si postavil ohradu aby zvieratá jeho zákazníkov mali trocha odpočinku. Vpustil ich a vrátil sa do dielne kde začal pripravovať podkovy. Tak sa zaboril do vlastných myšlienok že si nevšimol príchod Bendricka.

Bendrick- Tvoj otec si vyžaduje tvoju prítomnosť.

Norina nečakaný strýko vystrašil natoľko že mu popadali z rúk všetky podkovy ktoré si pripravil.

Norin- Strýko! Nečakal som ťa. Otec? Mňa? No dobre. Počkaj tu, zavolám pomocníka a idem.

U Berdisa to bolo nezvyčajne rušné ráno. Prichádzali a odchádzali poslovia. Žiaľ čím viac ich bolo tým horšie správy sa priniesli k Berdisovi. Keď si oprel hlavu o ruky vstúpili do miestnosti Norin s Bendrickom.

Norin- Otec bežali sme ako rýchlo sme len vedeli. Čo sa deje?

Berdis- Rhulug. Toho červa videli už predvčerom neďaleko Doenu. Keď sa nepobral smerom k Arenu jednoznačne smeruje k nám. Sme posledné miesto medzi ním a Narovonom, ostrovom drakov. Norin, choď domov, pobaľ si veci a vráť sa sem. Zober si len vážne potrebné veci. Žiadne zbytočnosti. Choď! Vysvetlenie dostaneš.

Bendrick musel Norina nasilu vytiahnuť z miestnosti. Nechápavo posledný krát pozrel na svojho otca a zatvorili sa pred ním dvere.

Norin- Čo do pekla malo toto byť? Narovon, ostrov drakov? Veď tam už dávno nijaký drak nežije. Posledný červ je Rhulug.

Bendrick- Urob jak ti hovoril otec. Pôjdem s tebou. Nepýtaj sa veľa, ako povedal môj brat Vysvetlenie dostaneš....

Ľudia okolo nich bežali smerom skade oni práve odchádzali. Veľa z nich malo na chrbte batoh naplnený do prasknutia a držali v rukách ďalšie batohy. Aj keď im bolo povedané nech si berú len dôležité veci, zabalili si veľa pre nich potrebné veci ktorých sa nemienili vzdať. Niektorý zlato, niektorý rodinné dedičstvá ktoré sa dedili z generácie na generáciu. Matky mali pri sebe svoje deti. Nemé bábätká ,zabalené v šatke a obviazané kolo krku ich matky, teraz plakali a kričali. Dcéry sa so strachom držali rúk svojich rodičov. Synovia hrdo stáli pri svojich otcoch hotový chrániť Portiu. Celá dedina sa zišla pred domov Berdisa a čakali na jeho slová a dúfali v tom že ich vodca ich ochráni.

Berdis- Ľudia, priatelia. Nebudem vám klamať, zo severu prichádza drak ktorý pred mnohými rokmi vypálil túto dedinu. Tentoraz máme aspoň trocha času aby sme pred ním utiekli. Starý a chorý pocestujú v kočoch. Tí ktorí vládzu kráčať budú pochodovať pri nich. Vyberte sa smerom do lesa a cez les do D'ougi. Cestu budú ukazovať mnou poverený dôveryhodný muži. Choďte a ako rýchlo len viete vydajte sa na cestu. Pri troche šťastia sa stretneme pred D'ougou.

Ľudia, ktorý mali kone alebo iné zvieratá ktoré sa dali zapriahnuť, pripravovali koče a zoraďovali ich pri bránach Portie. Z každej strany bolo počuť náreky ale niektorý sa pokúšali dodať občanom odvahu a pomáhali kde len vedeli. Norin posledný krát si prezrel svoj malý domov nad dielňou. Celé detstvo strávil práve tu a teraz musí utiecť. Po malej chvíľke sa rozhodol že keď budú hlbšie v lese tak sa od skupiny odpojí a vydá sa naprieč Isrundilom aby zachránil čo z nej ostalo. Zišiel dole do dielne kde ho už čakal strýko.

Bendrick- Tie dva kone treba zobrať aby aj oni boli využitý. Už som ich pripravil. Našiel som nejaké tie uzdy a dve sedlá čo ešte niečo vydržia.

Norin- Boli prinesený dnes ráno na podkutie. Už by boli dávno hotový.

Bendrick chytil Norina za plecia a už s vrúcnejším hlasom povedal

Bendrick- Môj drahý synovec. Viem, je to pre teba ťažké. Nechať svoj doterajší život za sebou.... ale teraz tým prechádza každý. Snaž sa prežiť aby si vedel aj naďalej podkúvať a vyrábať.

Norin chcel odpovedať na slová svojho strýka ale v tom mu v ušiach zaznel hrozivý zvuk. Akoby zaznel rev obrovskej šelmy. Pozrel sa na oblohu ,ktorá bola ešte pred pár minútami modrá ako to najčistejšie jazero, ako z ničoho nič sčernela dymom. Ozvali sa výkriky ľudí ktorí ešte nestihli utiecť do lesa. Nad ich hlavami sa zjavila obrovská čierna silueta draka. Nastala chvíľka ticha, mladý ktorý si len mysleli že draci sú len rozprávkami starých teraz uverili, starí si spomenuli na hrôzy ktoré prežili. Po tejto chvíľke bolo počuť len zvuk ohňa a ničenia. Rhulug dorazil.

Bendrick- Rýchlo! Bež pre kone!

Norin ledva stihol vytiahnuť kone z dvora. Pár minút a už by boli pod sutinami domu. S hrôzou sa pozreli okolo seba a uvedomili si že celá dedina je v plameňoch. Bendrick už sedel na svojom koňovi. Norin už už chcel vysadnúť na Dáriu keď kútikom oka uvidel ako sa zrútil dom. Dom Berdisa. Ozlomkrky sa rozbehol smerom k niekdajšiemu domu svojho otca. Pár drevených stĺpov ešte podopierali časť prvého poschodia.

Norin- Otec! Kde si? vykríkol zo strachu

Pár metrov od neho uvidel nepatrný pohyb a dlaň ktorá vytŕčala spod veľkého trámu. Bol to Berdis. Norin sa pokúsil svojho otca vytiahnuť spod dreva ale márne.

Berdis- Norin, syn môj. Mne už nepomôžeš. Chráň seba. Vydajte sa s Bendrickom do Enkminu.... zakašlal, vypľul trocha krvi a pokračoval.... nájdete tam muža ktorý vás zoberie k elfom. Ty ich môžeš presvedčiť aby sa vzopreli kráľovi.

Norin- Otec, nie. Prosím ťa. Ešte ťa zachránim.

Berdis- Miloval som tvoju matku takisto ako teba. Vždy budem pri tebe.

S týmito slovami sa posledný krát rozlúčil so svojim synom. S voľnou rukou odstrčil Norina a tak ho zachránil pred padajúcim drevom.

Norin- Otec..... nie.... 

Slzy mu začali tiecť po tvári. Padol na kolená a čakal na smrť. Kľačal pred horiacimi troskami domu kde chodil vždy s radosťou. Započul konské kopytá ako sa ku nemu blížili.

Bendrick- Rýchlo! Vysadni! Dopekla Norin, tak už vysadni!

Norin sa vytiahol do sedla a spolu s Bendrickom hnal kone na pokraji ich síl. Podarilo sa im vyjsť z mesta v čas. Do stredu trosiek Portie dosadol Rhulug. Rozprestrel krídla, všetkými štyroma nohami sa zaprel a začal chrliť oheň. Malá dedinka pri lese sa premenila na popol a prach. Našťastie veľa ľudí stihlo včas odísť. Ale zopár ich zomrelo ohňom Rhulug. Norin sa ešte posledný krát obzrel za seba. Vtedy prisahal že pomstí svojich rodičov. Popchol Dáriu, dobehol Bendricka. Detstvo mu skončilo. Bendrick sa smutne pozrel na svojho synovca a pokračoval popri ňom na dlhej ceste do ďalekého Enkminu.

Viem, hneď na začiatku knihy smutná kapitola ale aj také musia byť. Sorry ak kone spomínam príliš často ale sú to moje obľúbené zvieratá. Diky za prečítanie

Eva