Captain of the football team (SK/CZ Louis Tomlinson)

Part 4

Deň sa tiahol veľmi pomaly. Od rozdelení našich ročníkových projektov, cez rozhovor s Harrym na tribúne školského futbalového ihriska až cez nudné labáky z chémie. Moja myslel bola stále upätá na Marcela, Harryho a Tomlinsona a všetok ten zmätok okolo týchto troch chalanov.

Nedalo sa na to zabudnúť ani na obede, ani cestou autobusom domov ani doma, keď som si robila úlohy na nasledujúci deň. Bola som strašne zahĺbená do vlastných myšlienok, že som sa nemohla sústrediť na školu.

Hodila som pero na stôl a vyčerpaná sa hodila na moju posteľ. Prečo zrovna ja musím riešiť takéto hovadinu a nemôžem prežívať obyčajný život stredoškoláka?

Z premýšľania ma vyrušil mobil a zvonenie, ktoré na ňom začalo hrať. Svietilo na ňom neznáme číslo.

„Haló?“

„Ellie, si to ty?“

„Áno som, ale kto mi volá?“ spýtala som sa.

„To som ja, Harry.“ Harry!

„Ahoj, deje sa niečo?“

„Nie. Vlastne áno. Chcel som sa s tebou dohodnúť, že kedy by sme sa stretli“ nervózne sa ma spýtal.

„Dnes mám čas.“

„Super. Mohla by si prísť ku nám?“

„Samozrejme. O koľkej mám prísť?“

„Práve teraz mi skončil tréning, takže by si mohla prísť tak za hodinu?“

„Budem tam“ pousmial som sa aj keď som vedela, že Harry ma nevidí.

„Teším sa! Tak sa zatiaľ maj!“ povedal a zložil.

Pozrela som na hoduiny, kde svietil čas 14:30. Mala som hodinu na to, aby som sa pripravila. Vlastne som sa nemusela ani nijak extra pripravovať. Stačilo sa mi len prezliecť, zbaliť si učebnice y vyraziť. Pripravila som si ešte témy od profesorky na ročníkové projekty, spravila si poznámky a amohla som vyraziť. Stále mám však na to celú hodinu.

*                                         *                                                     *

Opatrne som zaklopala na dubové dvere ich domu a o krok som ustúpila. Napravila som si malý ruksak v ktorom som mala učebnice na pleci a nervózne som si prešliapla. Nečakala som príliš dlho, kým sa dvere roztvorili a s prekvapeným výrazom na mňa pozerala Annie- mama Marcela a Harryho.

Mala na sebe oblečené obyčajné biele tričko, okolo pásu mala obviazanú červenú zásteru a v ruke držala utierku.

„Ellie, zlato! Rada ťa vidím!“ s veľkým úsmevom pristúpila o krok ku mne a jemne ma objala.

„Zdravím, Annie,“ usmiala som sa.

„Poď ďalej, zlatíčko“ roztvorila mi dvere ešte viac, chytila ma za ruku a vtiahla ma dovnútra. Ich dom bol veľmi pekne a útulne zariadený. Naposledy som tu bola asi pred dvoma týždňami, keď som sa s Marcelom učila na písomku z matiky a spoločne sme si robili poznámky z filozofie. Všetky svoje veci, okrem tašky som si nechala na chodbe a vstúpila ďalej za Annie do ich priestrannej obývačky.

„Dáš si niečo, Ellie?“ spýtala sa ma.

„Nie ďakujem. Nerobte si starosti,“ skromne som sa pousmiala.

„Hneď zavolám Marcela!“ nadšene sa otočila ku schodom.

„Vlastne.... Marcela volať nemusíte. Prišla som za Harrym“ povedala som a  Annie sa na mňa prekvapene pozrela. Strnula vo svojom pohybe po schodoch a začudovane si ma premerala. Bol to vážne dosť zvláštny pohľad a ja som sa začala cítiť nepríjemne.