Captain of the football team (SK/CZ Louis Tomlinson)

Part 6

Domov som prišla celá rozrušené a zmätená. Srdce mi veľmi silno búšilo, ruky sa mi triasli a z očí sa mi chceli začať drať von slzy zo zúfalstva. Bola som zúfalá.

Pozdravila som mojich rodičov a brata, ktorí boli v obývačke a rýchlo vybehla schodmi do mojej izby. Silno som zabuchla dvere na izbe a zamkla za sebou. Taška, ktorú som doteraz mala zavesenú na mojom pleci mi padla na zem. Rukami som si prešla po mojich hnedých vlasoch a ťažko som si povzdychla. Prešla som ku mojej posteli, kde som sa posadila hlavu som si chovala do mojich roztrasených dlaní.

Ako môže byť niekto tak hnusní, ako je on? Je vôbec možné, že by sa osemnásť ročný chalan mohol správať tak hnusne, arogantne a povýšenecky? Nemohla som pochopiť, že by sa Tomlinson správal až tak zle. Vedela som, že nie je žiadne neviniatko ale zároveň som si nemyslela, že by mohol byť až taký zlý. Doslova sa mi vysmieval, vyhrožoval mi a ešte sa na tom dobre aj zabával. On si teraz niekde užíva s kamarátmi a ja tu sedím zronená v tmavej izbe.

To som vážne tak menejcenná, že by sa ku mne nemohol správať lepšie? Za to, že sa bavím s Marcel som niečo menej ako sú všetci ostatný?

Nemohla som sa zbaviť aj pocitu, že Tomlinson jednoducho závidí a bojí sa. Bojí sa, že by sa so mnou začal Harry viac baviť ako je potrebné. Myslím si, že čaká, že si na mňa Harry bude musieť nájsť viac času a že sa spolu budeme musieť stretávať častejšie.

Nechcela som mu Harryho vziať. Vydržala som sa s ním nebaviť celé tri roky, vydržala by som to aj doteraz. No z toho, čo mi povedal som zostala veľmi zaskočená aj ja. Harry neprišiel na tréning len preto, aby mohol svoj čas tráviť so mnou. Hovoril mi, že už ma po tréningu a ja som s tým aj počítala. Nikdy by ma nenapadlo, že by vynechal tréning práve kôli mne.

Snažila som sa nemyslieť na všetky udalosti z dnešného dňa a išla som si ľahnúť. Vonku bola jasná noc, svit mesiaca mi prenikal cez okno do izby. Pritlačila som si prikrývku až ku krku a prinútila som sa zavrieť moje oči. Stále som však mala pred sebou vysmiatu tvár Harry, prekvapený výraz Marcela arogantný pohľad Tomlinsona.

**********************************

Ráno som sa zobudila na zvonenie môjho budíka. Neprítomne som vstala z postele a pomalými krokmi prešla do kúpeľne. Pozerala som sa na môj odraz v zrkadle a zhrozila som sa. Moje oči boli opuchnuté. Nebola som si vedomá toho, že som včera večer plakala. Teda aspoň som si to nepamätala. Nič na tom ale nemenil fakt, že pod očami som mala aj výrazné fialové kruhy pod očami. To asi z nedostatku spánku. Mala som ešte kopec času zo seba niečo urobiť ale na čo by to bolo dobré. Keby som do školy prišla aj neviem ako vyfintená a nalíčená nikto by sa na mňa nepozrel rovnako ako keby som prišla tak ako chodím do školy každý deň. Opäť mi však prišiel na myseľ Tomlinson, ktorý by veľmi dobre vedel, že moje opuchnuté oči mám kvôli nemu.

Rozhodla som sa preto, pre zmenu. Svoje vlasy som si vyčesala do vysokého drdolu a na spodku som ho pripla ozdobnou sponkou. Tvár som si poriadne opláchla a natrela som si ju jemnou vrstvou meka-upu. Pod oči som si naniesla korektor a na líce jemnú rúžovú lícenku. Oči som si prešla čiernou linkou a na mihalnice som si naniesla som špirálu. Vyzerala som inak ako obyčajne. Cítila som sa oveľa lepšie a mala som sama zo seba dobrý pocit. Usmiala som sa na seba do zrkadlo a nadšene som vyšla z mojej kúpeľne. Mala asi asi 10 minút na to, aby som sa obliekla, čo nebolo veľmi veľa. Navliekla som na seba prvé tričko a jeansy, ktoré som našla a vybehla z domu, aby som stihla autobus do školy.