Od incidentu, ktorý sa udial na futbalovom ihrisku našej školy prešli 3 dni. Život na výberovej strednej škole v Doncasteri išiel ďalej a nikto sa nezaujímal o to, čo sa medzi mnou Liamom, Harrym, Marcelom a Tomlinsonom udialo. Stále som bola tá neviditeľná aj spolu s Marcelom a Tomlinson s Harry boli zase tí najväčší frajeri na škole, obdivovaní dievčatami. Bola som rada, že sa o tom nehovorilo, že nás nikto nevidel a že som nemusela odpoveď na otázky o ktoré som nemala záujem.
Všetko bolo tak ako malo. Žiadne plánované bitky na Marcela, žiadne nepríjemné stretnutia a hlavne žiadne rozhovory s Tomlinson. Jedna vec ma však viac trápila. Práca na ročníkový projekt sa pomaly kopila a ja som nemala ani jednu dohodnutú stretávku s Harrym. Popravde... nechcela som sa a sním stretnúť. Nemám potrebu mu vysvetľovať veci okolo Liama a nášho „rande“, ktoré sa má konať v sobotu večer, čo je už zajtra. Určite by s mojím postojom k Liamovi nesúhlasil aj keď som nevedela prečo. Liam bol jeden s tých čo ma za celý môj život zaujali najviac aj keď som s chlapcami moc skúsenosti nemala. Vždy som bola šedá myška, ktorá si niekde v kúte kreslila nezmyslené obrázky a výplody svojej fantázie a nevnímala okolitý svet. Mala som len zopár obyčajných kamarátov a jedného neobyčajného kamaráta na život a na smrť. Teraz som stále sama no s kamarátom, ktorý keď ma vidí v spoločnosti s Liamom Paynom ide ma svojim pohľadom zabiť.
Harry nemá právo hovoriť mi do toho s kým sa stretávam. Preboha veď sa so mnou nebavil vyše troch rokov, tak prečo ho zrazu moje vzťahy tak zaujímajú. Má dievčat koľko sa mu zachce, má kamarátov, je na škole obľúbený ale on sa aj tak upriamil na mňa a vyzerá to tak, že s tým nemieni prestať. Bolo tomu tak ak aj v stredu na obede, keď si zrazu ku mne prisadol a pýtal sa ma na Liama. Jeho postoj bol pre mňa prekvapujúci, rovnako ako pre ostatné osoby v školskej jedálni. Nikto nie je zvyknutý na to, že slávny Harry Styles nesedel pri stole, ktorý majú rezervovaný tie najväčšie esá na škole ale sedel s obyčajnou šprtkou pri stole vedľa okna. Jeho zelené prenikavé oči sa snažili odo mňa získať čo najviac informácii o Liamovi no ja som nemala čo povedať. A ani som nechcela.
Keď Harry zistil, že odo mňa nič nezíska, nahnevane si povzdychol a odišiel odo mňa preč. Zostala po ňom len prázdna stolička spolu s množstvom nezodpovedaných otázok a s mojím nechápavým pohľadom. Prečo nemajú Harry spolu s Tomlinsonom Liama tak radi? Ak sa medzi nimi v minulosti niečo stalo chápem to, ale prečo do toho do riti zaťahujú mňa? Harry si zrejme neuvedomuje, že jeho správaním a upriamuje pozornosť hlavne na mňa a že si ma oveľa viac ľudí na škole začína všímať. Každý jeden ma len jednu a tú istú nezodpovedanú otázku. „Čo má táto šprtka s Harrym Stylesom?“
Harry je nahnevaný na mňa za to, že som sa 2 krát v mojom živote rozprávala s Liamom a že si vyjdeme spolu von a ja som na Harryho nahnevaná na to, že to až moc rieši a vzbudzuje na mňa veľa pozornosti.
Bolo tomu aj dnes, keď som sedela na lavičke pred školou a čakala na Marcela. V škole som bola už o niečo skôr, lebo ma moja mama viezla autom. Čakala som na školský autobus, kde sa mal práve teraz nachádzať Marcel. Moje oči zablúdili medzi riadky knižky, ktorú som mala položenú na mojich kolenách a ktorá ma úplne pohltila. Snažila som si skrátiť svoju chvíľku čítaním románu od Jane Austenovej: Pýcha a Predsudok. Jedna z knižiek, ktorú budem potrebovať ku mojej maturite z angličtiny.
„Ehm,ehm,“ afektovane si niekto predo mnou zakašlal a tým ma prinútil zdvihnúť pohľad od knižky. Moje oči osvietila sýto ružová farba s blonďavými vlasmi. Ashley. Rúžová barbie.
YOU ARE READING
Captain of the football team (SK/CZ Louis Tomlinson)
FanfictionMedzi láskou a nenávisťou je veľmi tenká hranica. V prípade lásky k futbalu a láske ku milujúcemu dievčaťu je hranica ešte tenšia.
