Captain of the football team (SK/CZ Louis Tomlinson)

Part 18

Pohľad Ellie:

„Nechcela by si sa prejsť, alebo také niečo?“ spýtal sa ma Louis, keď sme stáli oproti sebe na ceste. Vôbec som si neuvedomila, že na neho zízam vyše minúty. Bola som poriadne zaskočená a moje pozorovanie ho zjavne znervózňovalo.

„Ehm, asi nie,“ pokrčila som čelom a omluvne som sa na neho pozrela. „Mám toho ešte dosť na práci a musím ešte...“

„Musíš čo?“ spýtal sa ma a podišiel o krok bližšie ku mne. Pousmial sa na mňa a rukou si napravil vlasy, ktoré mu padali do čela.

„Musím sa učiť a pomôcť mame,“ povedala som a vytiahla mobil z vrecka. Nemala som žiaden zmeškaný hovor čo znamenalo, že moja mama sa o mňa nestrachuje ani nič podobné. Pravdepodobne ani nie je doma a s bratom je doma len otec. Moja mama bola vždy na mňa naviazaná a kontrolovala ma na každom kroku. Veľmi jej na mne záleží za čo ju ja mám na oplátku veľmi rada a nevymenila by som ju za nič na svete.

„Nad čím rozmýšľaš?“ spýtal sa ma Louis a usmial sa. Ja som len záporne zakrútila hlavou, že nad ničím a nervózne som si prešliapla z nohy na nohu.

„Nemala by som s tebou nikdy chodiť.“

„Chápem,“ prikývol, „stále ťa drží predstava toho arogantného Louisa, ktorý ti chce ublížiť!“ povedal a sklonil hlavu.

„S časti je to pravda,“ prikývla som a on sa uchechtol, „a s časti mám pocit, že som povedala a urobila niečo čo by sa mi časom nepáčilo. Nechcem, aby sa náš vzťah akokoľvek zmenil. Stále budeš ten za ktorého som ťa mala doteraz. Aj keď si bol dnes celkom milý ale ja nezmením názor,“ povedala som sama prekvapená nad pevnosťou a rozvážnosťou môjho hlasu.

„Nechceš sa dozvedieť pravdu o Paynovi?“ spýtal sa a tajomne sa na mňa zapozeral.

Samozrejme, že som sa chcela dozvedieť pravdu o Liamovi aj keď to vôbec nemusela byť pravda. Na druhú stranu som si ale nemyslela, že by bol Louis taký herec a vedel zahrať svoje pocity, ktoré prežíval pritom ako povedal, že sa jedná o jeho sestru. Bolo na ňom vidieť, že ho niečo zvnútra žerie, že je nahnevaný ale smutný zároveň. Nechcela som však, aby mi to povedal za cenu vydierania.

„Chceš si ma týmto získať? Myslíš, že pôjdem s tebou niekam keď mi dáš takéto ultimátum?“ spýtala som sa ho a nahnevane som mu pozrela do očí. Možno som nemusela takto reagovať ale Louis sa v mojich spomienkach javí stále ako nevychovaný arogantný hajzlík.

„Nie,“ zasmial sa. „Nebudem ťa nútiť ale týmto by si získala odpovede na veľa otázok,“ polohlasne povedal a znel pri tom až priveľmi tajomne.

„Chcem vedieť, čo vieš o Liamovi!“ povedala som, „Chcem vedieť, prečo si na neho taký hnusný, prečo sa nemáte radi a prečo si zničil moje rande! Ale nie za takúto cenu.“

„No tak, poď so mnou,“ zaprosil a pozrel na mňa so psími očami.

„Nie,“ rázne som odpovedala.

„A prečo nie?“

„Lebo som povedala nie!“

„A prečo, lebo si povedala nie?“ uškrnul sa na mňa.

„Si smiešny Tomlinson,“ pokrútila som hlavou a otočila som sa smerom ku domu. Chcela som vykročiť vpred ale jeho ruka ma zastavila. Zamračila som sa a kútikom oka pozrela za seba, kde stál so zamračeným výrazom na tvári.

„Pusti ma,“ šepla som a snažila som sa vytrhnúť s jeho zovretia. Neúspešne. Louis ma silno držal a vyzeral, že nemá problém s tým, že ma to bolí.