Captain of the football team (SK/CZ Louis Tomlinson)

Part 16

Spolu s chalanmi som kráčal po školských chodbách a ponáhľal sa na obed. Dnešný deň nemohol byť horší. Dnes sa asi všetci naši učitelia dohodli že ma budú rozčuľovať do nemoty. Mal som také nervy, že som sa nedokázal na jednej hodine ovládnuť a vybehol som na učiteľa fyziky s veľmi uštipačnou poznámkou. Vždy  mi to prešlo. Vždy len nado mnou pokrútil hlavou, pretože vedel kto som ale dnešný deň musel byť výnimkou. Moje správanie nezostalo bez povšimnutia a ja som musel dnešný deň stráviť po škole.

Bol som tak nasratý, že som odišiel z učebne a hodinu strávil na ihrisku trénovaním futbalu. Bolo mi jedno, že som odišiel z hodiny bez dovolenia a bolo mi jedno, že moju mamu opäť zavolajú do školy a ja pôjdem opäť do riaditeľni. Nemohli ma vyhodiť a nemohli mi ani nijak uškodiť. Keby ma vyhodili zo školy, stratili by najlepšieho futbalistu. A škola s dlhodobou futbalovou tradíciou si to nemohla dovoliť.

„Hej, Louis. Vieš máme dnes tréning, však?“ spýtal sa ma Niall, keď sme prechádzali dvermi do jedálne.

„Viem, Niall. A čo akože?“ nahnevane som sa spýtal a Niall si nervózne prehrabol vo vlasoch.

„Ja len, že máš byť dnes po škole a mal si viesť tréning ty a tak...“

„To ste až natoľko mantavý, že si nedokáže tréning zorganizovať sami?“ odvrkol som a nahnevane som sa pozrel na všetkých troch čo išli vedľa mňa.

„Klídek Tommo,“ chytil ma za rameno Harry a usmial sa na mňa.

„Ako sa mám ukludniť, keď budem musieť stráviť celé poobedie v tejto posratej škole!“

„Vydržíš to. Ako vždycky,“ mikol Harry plecami a zobral si do rúk tácku, keď sme prišli ku pultu, kde nám dávali jedlo. Kuchárky nás ako vždy obdarúvali milými úsmevmi a ja som im ako vždy venoval jeden z mojich hnusných, arogantných pohľadov. Prešli sme spoločne k nášmu stolu, kde sme sedávali vždy a pustili sme sa do jedla. Bolo medzi nami ticho. Cítil som nervozitu medzi nami a všimol som si ako sa každý z nich na mňa nenápadne pozerá. Prevrátil som očami a v duchu som si zanadával.

„Dajte si tridsať koliečok okolo ihriska, trénujte kondíciu, súboje a prihrávky. Hlavne tie prihrávky. Stačí?“ zvrčal som a pozrel sa na osadenstvo okolo mňa. Chalani len súhlasne prikývli hlavami a opäť venovali svoju pozornosť jedlu. Spokojne som vydýchol a pustil som sa do jedla tiež.

Mali sme polhodinovú prestávku cez ktorú sa dalo toho veľa postíhať. Chalani sa počas obeda rozhovorili, keď konečne dostali pokyny k ich tréningu.

„Myslíte si, že tých mrzákov z ekonomickej porazíme?“ spýtal sa Harry a ujedol si z hamburgeru, ktorý mal pred sebou.

„Paynovi a tej jeho družine nakopeme prdel, Hazz!“ zasmial sa Zayn.

„Ale na to, aby sme ich porazili musíte trénovať a neflákať sa!“ povedal som si viac menej pre seba ale počul ma každý jeden z nich. Vyslúžil som si od nich opäť prevrátenia očami a pokrútenie hlavou.

„Čo som zase povedal?“ osopil som sa. „Chcem ukázať Paynovi, že sa kurva mýlil keď vyhlásil všetky tie rečičky na moju adresu minulý rok. Vtedy som bol len tretiak tak som si nemohol až tak vyskakovať ale teraz mám na to právo!“

„A teraz máš na to právo, pretože?“ spýtal sa Niall a svoju otázku nechal visieť vo vzduchu.

„Mám 19 rokov a som maturant. Od minulého roku som sa oveľa zlepšil, zvýšil som si sebavedomie a nikto tu nemá taký rešpekt ako ja!“